Srpen 2008

11.kapitola

8. srpna 2008 v 22:11 Dvojča
*Harry*
Keď sa Harry ráno zobudil, čakalo ho nemilé prekvapenie. Stál na ním Max a šibalsky sa usmieval, čo neznačilo nič dobré, ako už stihol Harry zistiť.
,,No tak stávaj! Ranná rozcvička čaká. Máš 5 minút, aby si sa prezliekol, čakám ťa v chodbe pri vstupnej bráne," povedal mu a odišiel. Harry mu teda neostávalo nič iné, ako sa obliecť a ísť za Maxom.
*Daniel*
Keď sa zobudil nad ním taktiež čakal Max a povedal mu to isté ako Harrymu. Keď sa všetci stretli pre vstupnou bránou, tak ju Max otvoril a vyhnal dvojčatá von. Kúsok od sídla museli dvojčatá vykonať rannú rozcvičku, tak ako im Max povedal. Keď mali podľa Maxa už poriadne natiahnuté svaly povedal im: ,,Teraz spravíte päť kolečiek okolo sídla. Kapišto?"
Dvojčatá sa neopovážili Maxovi odporovať, lebo vedeli, že by mali niekoľko kolečiek naviac, tak sa dali do behu. Keď konečne obehli päť krát sídlo, celí zadychčaní sa zvalili do trávi vedľa Maxa. ,,Ak si myslíte, že toto je všetko, tak ste na veľkom omyle. Ďalších päť kolečiek," nakázal im Max.
,,Ty žartuješ?" spýtal sa Daniel ale Maxov vážny výraz ho vyviedol z omylu. Dvojčatá teda obehli ešte ďalších päť kolečiek a potom im dal už našťastie Max pokoj a povedal im, aby sa išli umyť a naraňajkovať.
Po osviežujúcej sprche a výborných raňajkách sa dvojčatá usadili v obývačke a čakali, čím ich Max prekvapí. Max prišiel pár minút po nich a usadil sa do kresla naproti dvojčatám.
,,Tak, dúfam, že ste už oddýchnutí, pretože teraz sa pôjdete učiť ako sa narába s mečom," povedal im Max a zodvihol sa. Bojovať s mečom sa učili na to vopred pripravenej miestnosti.
Harrymu ani Danielovi to moc nešlo. Max ihneď pochopil, že meč ešte v ruke nedržal ani jeden z nich. Bolo však vidieť, že majú v krvi silu ich predka. Obidvom sa boj s mečom daril každým dňom lepšie. Najprv sa museli naučiť ako sa poriadne drží a nakoniec aj ako sa s ním narába. Nedalo sa povedať komu to išlo lepšie. Obidvaja boli na rovnakej úrovni. Boli predsá dvojčatá. O tom nebolo pochýb. Za mesiac už boli na úrovni Maxa. Dokonca boli ešte lepší ako on. Jedného dňa im Max povedal: Celý mesiac ste sa učili správne narábanie s mečom a taktiež narábanie s ním. Musím vám pogratulovať, pretože vám to ide perfektne. Ste dokonca lepší ako ja. Ak budete v nejakom boji bojovať po svojom boku, budete neporaziteľní. Som si istý, že temných tvorov hravo porazíte a konečne nakopete tým smrťožrútom a ich pánovi ich zadky," jeho smiech bol tak nákazlivý, že sa za chvíľu smiali aj dvojčatá. ,,Preto sa váš výcvik dnešným dňom končí. Som hrdý, že som vás mohol učiť Harry a Daniel. Prajem vám veľa šťastia, potomkovia Richarda Chrabromila," dopovedal a začal miznúť skôr, ako sa mu mohli dvojčatá poďakovať Jeho výcvik bol na konci, preto sa musel vrátiť tam odkiaľ prišiel. Dvojčatá sa iba smutne pozreli na knihu, ktorou Maxa vyvolali a vytratili sa z knižnice. Smerovali do jedálne, kde sa mal podávať obed.

10.kapitola - Učiteľ

8. srpna 2008 v 22:08 Dvojča
Po výdatnom obede sa dvojčatá vrátili do knižnice a rozoberali spolu kúzlo na vyvolanie učiteľa na bojovanie s mečom. Po nejakom čase sa dohodli, že kúzlo vyskúšajú poobede, keď budú poriadne oddýchnutí po tom dobrom obede. Zatiaľ si čítali rôzne knihy, alebo sa rozprávali medzi sebou. Občas k nim zletel Fawkes, s ktorým sa taktiež z radosťou porozprávali. Na minulú hádku už dávno zabudli. Doobedie uplynulo ako voda a Harry a Daniel sa zišli v knižnici, kde sa pripravovali na vyvolanie kúzla. Harryho bojazlivosť a nedôvera už dávno vyprchala a teraz nedočkavo postával vedľa svojho brata. Daniel ešte niečo študoval v knihe a Harry napäto očakával, čo urobí. Po pár nekonečne dlhých minútach sa Daniel pozrel na nedočkavého Harryho a neskrýval svoj úsmev, ale taktiež bol už veľmi nedočkavý, ale nedával to tak najavo ako jeho dvojča. ,,Tak...začneme," prehovoril Daniel, čím úplne vyľakal Harryho, ktorý si už na to ticho zvykol. Daniel sa neubránil úsmevu. Harry ho obdaril vražedným pohľadom, ale prikývol na súhlas. Daniel vytiahol prútik a Harryho napodobnil. Daniel začal odriekavať nejaké pre Harryho neznáme slová v neznámom jazyku. Keď po chvíľke skončil, objavilo sa pred dvojčatami modré svetlo. Svetlo bolo také silné, že si museli dvojčatá zakryť oči, no prútiky však máli stále v útočnej pozícii. Keď svetlo pominulo, na jeho mieste sa objavila zvláštna postava, z ktorej bola cítiť veľká aura moci. Taká, ktorú dvojčatá nepocítili ani pri Dumbledorovi. Bola omnoho ale omnoho silnejšia. Postava sa na nich otočila s otázkou v očiach. Zrazu akoby si niečo uvedomila a úctivo sa dvojčatám poklonila. Harry a Daniel iba vyvalili oči a nič nechápali. Keď sa postava opäť postavila, prehovorila na dvojčatá silným ale priateľským hlasom.
,,Ja mi cťou, že vás budem môcť naučiť narábať a bojovať s mečom, potomkovia Richarda Chrabromila,"
Až teraz dvojčatá pochopili, že majú medzi čarodejníkmi vysoké postavenie, pretože sú potomkovia veľmi mocného čarodejníka.
,,Kedy chcete začať s učením?" prerušil ich myšlienky ich nový učiteľ.
Dvojčatá sa na seba pozreli a mykli plecami na znak toho, že im to je jedno.
,,Upozorňujem vás ale, že to nebude jednoduché. Každé ráno budete mať povinné rozcvičky a budete musieť zapracovať na svojej fyzickej kondícii. Stále súhlasíte?" upozornil ich.
,,Áno," povedali naraz.
,,Už vážne nepochybujem, že ste dvojčatá," povedal zo smiechom ich učiteľ.
Celé poobedie sa dvojčatá rozprávali so svojím novým učiteľom a preberali mnohé veci. Zistili, že ich nový učiteľ sa volá Max. Dohodli sa, že Max bude bývať v jednej hosťovskej izbe, ktorá je kúsok od izby Harryho aj Daniela. Večer už boli všetci traja veľmi unavení, tak sa vybrali do svojich izieb a uchýlili sa k spánku.

9.kapitola - Nie ste dvojčatá?

8. srpna 2008 v 22:07 Dvojča
Už niekoľko dní spolu dvojčatá prebývali vo svojom spoločnom sídle, ktoré patrilo ich vznešenému predkovi. Veľmi dobre spolu vychádzali a správali sa medzi sebou ako kedy sa poznali už od útleho detstva. Nemali medzi sebou žiadne tajomstvá a z radosťou jeden druhému pomáhali. Každý deň si na nejaký čas zašli do knižnice, kde sa poctivo učili nové kúzla, ktoré sa im určite v tejto vojne dobra a zla zídu.
,,Harry! Poď sem," zavolal zrazu na svojho brata Daniel.
,,Idem!" zakričal mu naspäť Harry.
Keď Harry ešte stále neprichádzal a Danielovi sa to zdalo podozrivé, zakričal na brata znova.
,,Harry?! Kde si?"
,,Ja? Ani neviem! Kde si ty? Nemôžem ťa nikde nájsť!" ozval sa Harry.
,,Ja? Ty pako! Veď som už niekoľko hodín v knižnici! Koľko krát ti to mám hovoriť?"
,,Aha. Ja som zabudol. Keď tu je to také veľké," zakričal mu na oplátku Harry.
,,Jasné, jasné. Len si mi prišiel zdeliť, že si dnes už asi piaty krát zablúdil. Veď som tu kratšie ako ty a ešte som nezablúdil," čudoval sa Daniel.
,,Nezablúdil. Jasné. Ty si sa iba náhodou stratil, že?" odvetil Harry, ktorý práve prišil do knižnice.
,,Presne tak a to je niečo iné," povedal Daniel a šibalsky sa usmial. Už dávno si odvykol od tých aristokratských úsmevov.
,,Tak, čo si chcel, braček?, spýtal sa Harry.
Daniel sa na oslovení braček iba veselo zaškeril a dal Harrymu obrovskú knihu, ktorú držal.
Harry iba nadvihol obočie a nevedel, čo má s knihou, ktorá sa mu ocitla v rukách robiť.
,,Ja sa s teba raz zbláznim. Veď sa pozri, nie?" povedal mu Daniel a Harry si prečítal nadpis, ktorý bol v knihe.
,,Vyvolanie starovekého učiteľa boja s mečom?" čudoval sa Harry a dal to výrazne najavo svojim výrazom v tvári.
Daniel len zakrútil hlavou a knihu mu zobral.
,,Píše sa tu, že ak potrebujeme učiteľa boja s mečom, môžeme ho jednoduchým kúzlom vyvolať a on je povinný tu ostať do vtedy, kým nás niečo nenaučí," informoval ho Daniel.
,,E? A my potrebujeme učiteľa boja s mečom? Sme kúzelníci, Daniel,"
,,Ty si...nepochopil si? Voldemort má na svojej strane väčšinu temných tvorov. Pochybujem, že na nich budú platiť nejaké kúzla. A ak náhodou, tak ich aj tak nepoznáme. Keď sa naučíme narábať s mečom, len nám to pomôže!" odvetil mu Daniel.
,,Aha. A nie je lepšie sa poradiť s Fawkesom?" skúšal to ešte Harry ale pochopil, že jeho brat má pravdu. Síce mu meč v boji s Voldemortom nepomôže, ale na temných tvorov sa bude hodiť.
,,Mne je to jedno. A kde je vlastne Fawkes?" spýtal sa Daniel.
,,Neviem, niekde poletuje. Ale máš pravdu. Proti temným tvorom nemáme šancu. Pokiaľ toho učiteľa ale vieš vyvolať, tak nemám námietky. Myslím, že Fawkes bude súhlasiť,"
,,Máš pravdu, Harry. Je to veľmi dobrý nápad," ozval sa Fawkes, ktorý práve priletel.
Harry sa pozrel na Daniela, ktorý sa usmieval od ucha k uchu.
,,Vieš vyvolať toho učiteľa?" opýtal sa ešte raz a celkom sa bál odpovedi.
,,No..." preťahoval to Daniel. ,,Prestaň a odpovedz. A pravdu!" varoval ho Harry.
,,Dobre. Neviem. Nikdy som nemal potrebu ho vyvolávať. Na toto kúzlo som dnes natrafil po prvý krát v živote," odpovedal mu po pravde.
Harry si povzdychol. Vedel, že to nebude také ľahké, no nemali na výber. Museli sa niečo naučiť.
,,Tak dobre. Kedy to skúsime?" opýtal sa nie moc nadšene Harry.
,,Snáď sa slávny Harry Potter - chlapec, ktorý prežil nebojí jednoduchého kúzla?" povedal Daniel.
,,Nie. Slávny Harry Potter sa nebojí jednoduchého kúzla. Bojí sa kúzla, ktoré našlo jeho bláznivé dvojča!" povedal troška hlasnejšie Harry.
Daniel sa zatváril ako keby mu Harry ukradol jeho obľúbenú hračku a povedal:
,,Harry, ja nie som bláznivý a toto je vážne jednoduché kúzlo," povedal a ukázal prsom na knihu, ktorú mal Harry pred pár minútami v rukách. ,,Aspoň myslím," dodal potichu.
,,Myslíš? Ty myslíš? Ty vieš aj rozmýšľať?, provokoval brata Harry.
Daniel to už nevydržal a buchol naštvane Harryho po hlave.
,,AU!" zareagoval ihneď Harry a tváril sa naštvane.
,,Moja hlavička. Ak si mi niečo spravil z hlavičkou tak..." hovoril naštvane Harry.
,,Tak, čo? Nebuď ako malý. Pochybujem, že bola tvoja hlavička niekedy úplne v poriadku. Stavím sa, že si ako malý spadol z postieľky, poriadne si ju narazil a od vtedy ti prestal poriadne fungovať mozog. Teda, pokiaľ si sa z nejakým narodil," provokoval teraz Daniel Harryho.
,,Ty!" povedal Harry a dal po hlave Danielovi.
,,AU! Moja hlavič..." nestihol dopovedať.
,,DOSŤ!!!" zakričal Fawkes. ,,Nie ste dvojčatá?" dodal.
Daniel a Harry sa na neho naštvane otočili, navzájom sa ospravedlnili a utiekli do jedálne, kde sa mal každú chvíľu začať podávať obed. Fénix len zakrútil hlavou a zletel na svoje bydielko, kde mal jedlo a vodu.

8.kapitola-Rodinné stretnutie

8. srpna 2008 v 22:06 Dvojča
Otvoriť oči ho prinútilo až silné ale teplé slniečko. Bolo vidno, že bude dnes veľmi pekne. Ihneď ako sa posadil si spomenul na sen, v ktorom sa rozprával z jeho nájdeným bratom a už sa nemohol dočkať, kedy bude s ním. Slnko sa mu odrážalo v šedých očiach a iskričky radosti mu dodávali úplný pocit šťastia. Ostal na mieste, tak ako mu prikázal Harry a vystrčil tvár bližšie ku slnku. Nemal čo na práci, tak sa opaľoval. Hlavou mu vírili šťastné myšlienky. Užíval si voľnosť, ktorú si nemohol dopriať u rodiny Malfoyovcov. Už to pre neho nebola rodina. Boli to preňho len nenávidení ľudia, ktorý si ho zobrali od Voldemorta, pretože nevedeli prekonať smrť ich vlastného dieťaťa. Jediné čo k ním bol schopný cítiť bola nenávisť a odpor. Nechcel si však pokaziť deň myšlienkami na tú arogantnú čistokrvnú rodinu. Neznamenali pre neho nič, tak nad nimi nechcel myslieť. Nohy ho už začali bolieť s toľkého sedenia, tak sa postavil a poriadne si pretiahol stuhnuté kosti. Nepatrná bolesť sa však i tak ozvala. Až teraz pochopil, že spať na holej zemi nebol práve najlepší nápad. Slnko začalo páliť ešte viac, na čele sa mu začali objavovať prvé kvapky potu. Otrel si ich rukou a vyzliekol si mikinu, ktorú mal na sebe cez noc. Dni boli síce veľmi horúce, no noci boli ešte stále dosť chladne. Kúsok nad hlavou mu preletel kŕdeľ vtákov, ktoré vyleteli nad stromy a mierili do neznáma. Až teraz si uvedomil v akej krásnej prírode sa to nachádza. Vôbec netušil, že v tomto lese je taká nádhera. Otec, vlastne muž, ktorý sa jeho otca vydával - Lucius Malfoy mu hovoril ešte ako malému, že tu žijú rôzne temné bytosti a snažil sa ho vystrašiť. Preto sa sem nikdy neodvážil. Teraz však nemal na výber ale neoľutoval to. Takú harmóniu tak skoro už asi neuvidí. Predsa len, vo svete sa čoraz zvyšujú útoky smrťožrútov. Našťastie sa Voldemort ani na jednom ešte neukázal. Mal patriť medzi nich. Nechcel a teraz bol rád, že sa tak rozhodol, pretože by vo vojne musel bojovať proti bratovi, o ktorom by ani nevedel. Na strom pod ktorým sedel začalo pražiť slniečko a tieň, ktorý ho pred ním kryl, zmizol. Jemu to však nevadilo. Mal rád slnko.
***
,,Harry! Mal by si už vstávať! Sľúbil si Danielovi, že pre neho prídeš!" pokúšal sa fénix, ktorý sedel na okne, zobudiť 16 ročného chlapca, ktorý sa len pred pár hodinami dozvedel kto je jeho brat. ,,Daj mi pokoj Fawkes. Daniel ešte pár minút počká," zamrmlal fénixovi odpoveď a zachumlal sa do perín. ,,Ako chceš, ale potom na mňa nekrič, že som ťa nezobudil, keď nebudeš nič stíhať," povedal mu výhražne a odletel na svoje bydielko. Chlapec len niečo nezrozumiteľné zamrmlal a spal ďalej.
,,Mám toho už dosť Harry! Aj ja sa chcem zoznámiť s Danielom. Vstávaj, ináč pôjdem pre nejakého škriatka a ten ťa obleje vodou!" začal sa znova prebudiť chlapca.
,,Ale veď ja nespím. Len odpočívam," odpovedal mu Harry. ,,Veď pri tvojom kecaní sa ani spať nedá," zamrmlal si viac pre seba. Fawkes ho ale i tak počul a nadurdil sa. Harry tie fénixove pohľady už nemohol vydržať, vyliezol z postele a odišiel do kúpeľne. Keď za sebou zatvoril dvere, fénix potichu zajásal a odletel do jedálne. Asi po 10tich minútach bol konečne oblečený a umytý a vybral sa za Fawkesom do jedálne, kde ho už na stole čakali teplé, čerstvé voňajúce raňajky. Keď bolo jeho bruško už veľmi plné a Harry si bol istý, že už doňho nič nedá, otočil a na fénixa a opýtal sa: ,,Premiestníš nás za Danielom?" .
,,No, a čo iné my ostáva? Chyť sa môjho peria ale žiadne my nevytrhaj lebo dostaneš!" povedal mu fénix. ,,Jasné, jasné," prikývol Harry a chytil sa fénixovho mäkkého peria. Fénix mal schopnosť nájsť koho len chcel, aj keď bol kdekoľvek. Fawkes zavrel oči a v mysli si zobrazil obraz Daniela, ktorého videl v knižnici, keď po ňom Harrry pátral. Veľmi sa sústredil a po krátkom PUK zmizol aj s Harrym.
Ocitli sa v nádhernom lese. Všade v okolí sa nachádzali iba vysoké a mocné stromy, ktoré už mali určite mnoho rokov. Harry sa začal zvedavo obhliadať. Jediný les, ktorý kedy navštívil, bol ten Zakázaný, ktorého stromy sa rozprestierali pri Rokforte a jeho pozemkoch. V tom lese sa už stretol s vlkolakmi, testrálmi, hypogrifmi a inými zvieratami. Nikdy však nevidel žiadny les podobný tomuto. Bolo vidno, že má niečo spoločného s čarodejníkmi, pretože bolo všade naokolo cítiť veľké množstvo mágie. Mágia však nebola úplne biela ale ani úplne čierna. Harrymu však bola jasné, že sa asi nachádza blízko sídla rodiny Malfoyovcov, pretože Draco nemohol za tak krátky čas prejsť ďaleko. Pravdepodobne bol tento les pri ich pozemku. Nemal však čas na premýšľanie, pretože chcel byť čo najskôr zo svojím bratom.
,,Kde by mohol asi byť Fawkes?" spýtal sa fénixa, ktorý ich tam premiestnil.
,,Pri premiestnení som sa sústredil, aby som sa dostal čo najbližšie k Danielovi. Asi tam, kde sa nachádza to je chránené nejakými kúzlami a nedá sa tam premiestniť. Ale určite nebude Daniel ďaleko. A opováž sa hundrať. Malá prechádza ti neuškodí," odpovedal mu fénix.
,,Čo sa ti stalo Fawkes? Nikdy si sa takto nechoval," čudoval sa Harry.
,,Vieš, som síce tvoj priateľ ale zároveň aj tvoj pomocník a učiteľ. Musím ťa naučiť ovládať tvoju moc a čím skôr začnem byť tvrdší, tým lepšie. Toto nebude žiadne válanie Harry. Možno si teraz myslíš, že čo ťa môže naučiť vták. Ja však nie som len taký obyčajný vták. Som čarodejnícky tvor, ktorý, toho zažil už veľmi veľa. Existuje veľa ľudí, mocných ako som ja, nikdy z nich však nežil s Richardom Chrabromilom. Mám veľa poznatkov iba vďaka nemu. Určite sa toho naučíš veľa. A neboj sa, bude sa s tebou učiť aj Daniel. Bez vás pôjde svet do záhuby. Ale o tom neskôr. Teraz by sme mali nájsť Daniela. Za chvíľu začne školský rok a bolo by to divné, keby sa večný rivalovia začali len tak baviť. Tak poď za mnou. Daniel by mal byť niekde tu," vysvetlil mu fénix, odletel kúsok do prava a Harry ho nasledoval.
***
Draco - Daniel bol už celkom unavený z toho nič nerobenia. Čudoval sa, kde môže Harry tak dlho trčať. Keď sa chcel postaviť, aby si natiahol nohy, ozvala za jedným stromom nejaký šuchot a potom aj hlasy. Zľakol sa. Nebol ďaleko od sídla Malfoyovcov a bál sa či ho nenašli. Za stromami sa začal objavovať obrys nejakej postavy. Postave sedelo niečo na ramene. Keď Draco poriadne zaostril svoj zrak, zistil, že je to fénix. Postava odhrnula poslednú vetvičku, ktorá ich od seba delila a odhalil svoju identitu. Draco si poriadne a nahlas vydýchol. Nebol to nikto z Mafoyovcov ani žiadny smrťožrút. Bol to Harry. Harry Potter a jeho brat.
,,Ahoj Daniel, dlho sme sa nevideli," pozdravil ho Harry s úsmevom a poriadne ho objal. Draco sa najprv čudoval, ale keď mu všetko došlo, ihneď opätoval objatie a venoval svojmu bratovi úsmev. Obaja sa usadili v mäkkej tráve a Fawkes zletel k nim.
,,Tu to nie je bezpečné Daniel. Premiestníme sa do nášho sídla. Dobre?" spýtal sa Harry.
Daniel prikývol. ,,Chyť sa fénixa. Ten nás tam premiestni," povedal mu Harry, chytil sa fénixa a Daniel ho ihneď napodobnil. Po chvíli pocítili ako sa s nimi svet krúti. PUK a miesto, kde sedeli zívalo prázdnotou.

7.kapitola - Útek s sen

8. srpna 2008 v 22:05 Dvojča
*Draco*
Už večer si začal baliť do kufru všetky potrebné veci. Bol už pevne rozhodnutý, pretože nasledujúce ráno si mal nechať vypáliť Znamenie Zla. A to on nechcel. Do kufru si pohádzal nejaké to oblečenie, hygienické potreby a to najdôležitejšie - prútik. Neskôr si ešte tajne došiel do kuchyne pre nejaké menšie zásoby jedla aby neumrel hladom, pretože vôbec nevedel kde pôjde. Chcel iba jediné. Byť odtiaľto preč a to čo najrýchlejšie. Škriatkom pohrozil prútikom aby neprezradili, že niekam ide. Otec ho už bol skontrolovať, preto si bol istý, že má voľný vzduch. Rozlúčil sa ešte zo škriatkom menom Elizabeth, ktorá sa o neho starala už od malička a nahradzovala mu matku. Dostal ju od otca už v piatich rokoch ale bol rád, že ju má. Bol to jediný darček od otca, z ktorého sa tešil. Samozrejme, keď nerátal metlu. Čo najrýchlejšie vyšiel z Malfoy Manor, s jeho bývalého domova. Pretože ešte nebol pevne rozhodnutý kde pôjde, ukryl sa zatiaľ v lese, ktorý sa nachádzal kúsok od jeho starého domova v ktorom býval 16 rokov. Bol unavený s ťahania svojho veľkého kufra, tak po chvíli zaspal pod veľkým stromom, kde sa usadil.
Ocitol sa medzi kvitnúcimi kvetmi, na zelenej lúke, ktorú osvetľovalo teplé slniečko. Zrazu sa pred ním objavila neznáma postava. ,,Ahoj Draco," prehovorila a jej hlas sa mu zdal veľmi známi. Už si spomenul kde ten hlas počul. Taký istý hlas mal...
*Harry*
Harry po chvíli zavrel pusu od údivu a stále neveriacky pozoroval tvár mladíka pred sebou. O pár minút sa obraz jeho brata rozplynul a on zazeral už iba na prázdnu podlahu knižnice. ,,Pane! Pane!" zapotácal s ním jeden zo škriatkov. Bola to Karol a snažila sa ho prebrať zo zasnenia. ,,Áno Karol. Čo sa deje," spýtal sa jej po chvíli. ,,Len som vám chcela oznámiť, že už je obed," povedala a premiestnila sa. Harry odložil knihu a vydal sa do jedálne. Cesta nebola zložitá, takže si ju zapamätal. Keď sa naobedoval, vybral sa do svojej izby, kde sa snažil urovnať svoje myšlienky. Stále nemohol uveriť že jeho dávny nepriateľ je v skutočnosti jeho brat a ešte k tomu jeho dvojča. Celé odpoludnie ubehlo ako voda a on práve vychádzal s jedálne s plným žalúdkom. V izbe sa pohodlne usadil do kresla a zobral si jednu z kníh, ktoré sa tam nachádzali. Čítal už niekoľko minút keď ho zarazil jeden článok. V ňom stálo:
Chcete niekomu niečo povedať a nemáte sa ako s ním spojiť? Je to jeden jednoduchý spôsob, s ktorým sa s dotyčnou osobou môžete stretnúť v sne. Môžete sa rozprávať a všetko si budete obidvaja pamätať. Iba musíte pred spaním povedať formulkuSenio Muo.
Harrymu to prišiel ako dobrý nápad. Obával sa Dracovej vlastne Danielovej reakcie ale chcel to mať čo najrýchlejšie s krku. Pred tým ako zavrel oči vyslovil formulku Senio Muo a zaspal.
Ocitol sa na zelenej lúke v bielom hábite. O niekoľko minút sa pred ním objavil jeho brat. Draco (Daniel), ktorý sa rozhliadal dookola a pohľad mu zablúdil na neho len neveriacky hľadel. ,,Ahoj Draco," prehovoril na Draca.
Draco si práve uvedomil komu patrí ten hlas. Taký istý hlas má Harry Potter.
,,Potter?" prehovoril o chvíľu Draco.
,,Už som si myslel, že nevieš kto som," povedal a dal si dole kapucňu.
,,Čo to má byť? Kde to sme? A prečo si tu práve ty?" vychrlil na neho Draco.
,,Som tu vďaka jednému kúzlu," povzdychol si a pokračoval. ,,Musím ti niečo vysvetliť," povedal a posadil sa do mäkkej trávy a stiahol zo sebou aj Draca. Ten sa len nervózne zavrtel ale ostal sedieť.
,,Tak čo by si mi TY chcel?" zdôraznil slovo ty.
,,Chcem ti povedať pravdu, ktorú som sa dozvedel v deň mojich 16tich narodenín,"
,,A čo mám ja s tvojimi narodeninami?"
,,Nechaj ma dohovoriť! Takže ako som už hovoril v tento deň som sa dozvedel, že som potomok a dedič Richarda Chrabromila a mám brata. Dvojča," začal vysvetľovať Harry.
,,A?" opýtal sa Draco.
,,Dnes som konečne zistil kto je môj brat. Aj pre mňa to bolo neuveriteľné ale si to ty Draco. Tvoje skutočné meno je Daniel Christian Potter," povedal a čakal na bratovu reakciu.
Draco od prekvapenia stratil dych a otvoril ústa. Keď mu došlo čo robí ihneď ich zavrel. Harry ho len z úsmevom pozoroval. ,,To je žart?" prehovoril po chvíli Draco.
,,Nie, nie je. Tu je aj rodokmeň našej rodiny. Nie je falošní, pretože nejde zničiť," povedal a podal mu rodokmeň rodiny Potterových.
Draco si ho poriadne preštudoval a konečne uveril. Bol to síce Potter ale od teraz to bol aj jeho brat. Jeho dvojča. Kúsok jeho samotného a jeho krv. Zrazu Harryho objal a Harry jeho objatie opätoval. Bol rád, že to jeho brat prijal takto. ,,Daniel, už je veľmi neskoro a mal by si sa poriadne vyspať. Keď sa zobudíš, ostaň na mieste. Prídem pre teba a spolu pôjdeme do nášho sídla. Dobre?"
Daniel len prikývol.
Harry mu zmizol z očí a on sa zobudil.
Keď znova zaspal, bola jeho posledná myšlienka na to, že sa zajtra stretne zo svojím bratom a budú konečne spolu a v miery.

6.kapitola - Šokujúce zistenie

8. srpna 2008 v 21:59 Dvojča
Keď sa prebudil, ihneď si spomenul na to čo sa včera dočítal v knižnici. Prezliekol sa a vydal sa pohľadať kuchyňu. Keď natrafil na miestnosť, kde bol veľký húf domácich škriatkov, bol si istý, že našiel to čo chcel. Keď si ho jeden zo škriatkov všimol, ihneď k nemu pricupital.
,,Čo si bude pán priať?" opýtal sa ho a čakal čo mu Harry odpovie.
,,Rád by som chcel niečo na raňajky. Doviedol by si ma do jedálne?" odpovedal mu a zároveň sa spýtal.
,,Pravdaže pane. Nasledujte ma prosím" povedal škriatok, vyšiel s kuchyne a Harry ho nasledoval.
O pár minút sa ocitli pri mohutných dverách, ktoré keď škriatok otvoril, uvidel Harry priestrannú jedáleň. V miestnosti sa nachádzal jeden veľký, dlhý stôl a veľa stoličiek. Celá miestnosti pôsobila upokojujúcim dojmom.
,,Ihneď Vám donesiem vaše jedlo pane," uklonil sa škriatok a na Harryho pokyn sa premiestnil.
Kým sa škriatok vrátil, sa Harry poriadne poobzeral. Jedáleň bola v chrabromilských farbách. Než sa Harry nadal, už sa pred ním objavil ten istý škriatok, ktorý ho sem doviedol s podnosom v rukách. Harry sa usadil na jedno z veľkého množstva stoličiek a škriatok pred neho položil podnos. ,,Praje si pán ešte niečo?" opýtal sa ešte škriatok. ,,Nie, ďakujem. Ako sa vlastne voláš? spýtal sa škriatka. ,,J-ja som Karol," zakoktal sa škriatok. ,,Dobre Karol. Ďakujem, môžeš ísť," povedal jej Harry a tým ukončil rozhovor. Karol mu len popriala dobrú chuť a po krátkom PUK sa premiestnila. Harry sa pustil do vynikajúcich raňajok, ktoré sa skladali s vajíčok, čerstvého chleba a slaniny. Keď dojedol, odobral sa do knižnice a pre istotu si ešte raz pozorne prečítal pokyny pri kúzle, s ktorým chcel vyhľadať brata.
*Malfoyovci*
Pomaly sa blížil deň, keď sa Draco stane smrťozrútom. Mal strach. Veľký strach. Obával sa čo bude potom. Bude musieť byť presne taký ako jeho otec. Krutý, zlý a pomstychtivý. Bude musieť mučiť nevinných ľudí len preto lebo to chce Voldemort. Áno, už nejaký ten čas sa nebojí vysloviť to meno. Samozrejme ho ale tak nevolá pred ostatnými. Otec by mu dal keby ho oslovoval Voldemort a nie Temný Pán či Pán Zla. Hnusil sa mu. Aj jeho otec aj Voldemort. Dokonca aj svoju vlastnú matku začal nenávidieť. Už od detstva ho poriadne nevnímala akoby ani neexistoval. On jej to začal oplácať, čo si ona ani náznakom nevšimla. Keď sa k nemu prihovoril jeho otec, boli to vždy iba niečo okolo smrťožrútov, medzi ktorých bude patriť. Nebolo to tak ako u každého normálneho dieťaťa, že sa otec pýta ako sa mu darí v škole alebo či nechce s niečím pomôcť. Nie, jeho otca zaujímala iba ako sa teší, že bude jeden z verných Temného Pána a či sa teší kedy mu konečne vypália Znamenie Zla.
Chcel utiecť a pomaly si začal aj vymýšľať plán. Vždy keď sa o to pokúsil, nenabral dostatok odvahy ale teraz už to bude iné. Už to nie je iba strach s otca ale aj s toho čo bude potom, pretože on nechce ubližovať ani byť vrahom a už vôbec slúžil Temnému Pánovi.
*U Harryho*
Keď si, už asi po dvadsiaty krát z nervozity preštudoval celé kúzlo a všetko okolo neho, konečne sa odhodlal ho vyskúšať. Vytiahol prútik a začal sa plne sústrediť. Nezabudnite vysloviť formulu a plne sa sústrediť na danú osobu.Vybavil si slová s knihy, v ktorej sa o kúzle dočítal. ,,Latine Vinisio,"vyslovil po chvíli čarovnú formulku a plne sa sústredil ako veľmi chce brata nájsť. Po chvíli ho osvetlilo modré svetlo a on sa odhodlal otvoriť oči. No bol by radšej keby ich neotvoril, pretože to čo uvidel mu vyrazilo dych.
Uvidel tam svojho školského rivala. Spolužiaka zo slizolinskej fakulty. Uvidel Draca Malfoya.

5.kapitola

8. srpna 2008 v 21:45 Dvojča
Harry sa nevedel vynadívať. Rokfort bol síce taktiež nádherný, aj keď ho považoval za domov, nebol to jeho skutočný domov. Jeho domov bolo toto. Zámok pred ktorým stál s ústami dokorán. Otvoril Hedvige klietku aby sa mohla preletieť a prezrieť si okolie. Harry sa pomaly s kufrom vydal smerom ku bráne jeho domova. Zastavil ho až Fawkes, ktorý k nemu priletel. ,,Veď som ti povedal, že môžeš čarovať a tieto pozemky sú tiež chránené a mágia ani pozemok sa nedá vystopovať. Zmenši si ten kufor. Snáď ho nebudeš takto ťahať za sebou," povedal a odletel smerom k bráne.
Harry ho zobral za slovo, zmenšil si kufor, dal si ho do vrecka a podišiel ku bráne.
A ako mám tu bránu teraz otvoriť. Povedal si pre seba Harry ale Fawkes započul jeho myšlienku a preto mu odpovedal: ,,Stačí keď sa tej bráni dotkneš. Ona vie rozpoznať dedičov chrabromila,"
Harry sa na neho vďačne usmial a spravil presne to čo mu Fawkes poradil. Brána sa pomaly otvorila. Fawkes vletel dnu nasledovaní Hedvigou a Harry sa vybral za nimi.
To čo uvidel mu skoro vyrazilo dych. Zámok sa zdal znútra ešte oveľa krajší ako zvonka. Harry sa ocitol v vstupnej miestnosti s ktorej viedli chodby do ostatných miestnosti. Zámok mal 3 poschodia a niekoľko veží a vežičiek. Harry sa vybral na prvé poschodie kde otvoril prvé dvere na ktoré natrafil. Ocitol sa v nádherne vybavenej izbe. Izba bola vymaľované slabou modrou farbou. V izbe sa nachádzala obrovská posteľ v modro bielych farbách. V izbe boli ešte jedny dvere, ktoré ako Harry zistil keď ich otvoril viedli do obrovskej kúpeľne podobnej ako majú prefektovia v Rokforte. Bola taktiež modro biela. Bola v nej obrovská vaňa, sprchový kút a mnoho umyvadiel. Bolo už neskoro večer. Harry vrátil kufor do pôvodnej veľkosti, prezliekol sa do pyžama a hodil sa do mäkkých načechraných perín, ktoré mu priniesli pokojný a pohodlný spánok.
***Fénixov rád***
,,Zvolal som poradu pretože...Harry zmizol," prehovoril smutne Dumbledore .
Všetci prítomný naňho so strachom pozerali. Lupin bol celý biely.
,,A to nie je všetko. Na Privátnej ceste číslo 4 kde býval Harry sme našli 5 spútaných a omráčených smrťožrútov. No však žiadne prerušenie zákona mladistvých nebolo na ministerstve zaznamenané. A Harryho príbuzných sme tiež našli omráčených. Nad domom síce neviselo znamenie zla ale i tak nemôžeme vylúčiť, že ho môže mať Voldemort," dopovedal a všetci len neveriacky krútili hlavou. Pani Weasleyová si vreckovkou utierala slzy a potichučky vzlykala. Všetkým sa hlavou honili rovnaké myšlienky. Je Harry v poriadku? Kde vlastne je?
O niekoľko dní článok v dennom prorokovi hlásil: Harry Potter je stále nezvestný a zatknutí smrťožrúti utiekli z Azkabanu!!!
***U Malfoyovcov***
,,Lucius si v poriadku?" spýtala sa starostlivo svojho muža Narcissa. Len pred pá hodina ho jeho pán oslobodil z vezenia a ona chcela vedieť akoto, že ho chytili a kde predtým bol.
,,Som v poriadku Cissa. Ale som unavený. Zajtra ti všetko vysvetlím," povedal jej, odišiel do spálne a ona napokon išla za ním s úmyslom si tiež ľahnúť.
Draco bol každým dňom nervóznejší. Dopočul sa, že je Potter nezvestný a čo sa stalo jeho otcovi. Nemohol uveriť ale bol rád, že sa Potterovi nič nestalo. Často sa zamyslel kde asi je a čo robí. Nevedel prečo ale bál sa o neho. Potriasol hlavou aby zahnal podobné myšlienky a išiel si ľahnúť.
***U Harryho***
Harry si síce nekupoval denného proroka aby ho nemohli predsa len vystopoval ale bolo mu jasné, že ho už všetci hľadajú. Chcel nájsť čo najskôr svojho brata a zoznámiť sa. Zatiaľ mu bohužiaľ šťastie neprialo a nič nenašiel. No usilovať sa bude ďalej.
Jedného dňa keď si prezeral celý zámok, natrafil aj na obrovskú knižnicu. Pomyslel si, že keby to videla Hermiona nikto by ju odial nedostal aspoň mesiac.
Knižnica bola veľmi veľká a kým by tam našiel niečo čo by mu pomohlo nájsť svojho brata trvalo by to aspoň mesiac. Ako na to pomyslel k nemu priletela jedna stredne veľká kniha. Myslel si, že knižnica je začarovaná podobne ako Núdzová miestnosť. Teraz sa tým však nezaoberal. Sadol si do pohodlného kresla, ktoré sa tam nachádzalo a otvoril knihu na prvej strane. Asi po pol hodine natrafil na niečo čo by mu mohlo pomôcť. V knihe bolo napísané:
Hľadáte osobu, neviete ako vyzerá ale aj tak túžite ju nájsť, spoznať? Tak toto je niečo pre vás:
Myslite na všetko čo o tej osobe viete. Myslite aj na to ako veľmi chcete zistiť jej totožnosť. Čím lepšie sa sústredíte, tým skôr osobu nájdete. Vyslovte formulku Latine Vinisio a plne sa sústreďte. Nezabudnite vysloviť formulu a plne sa sústrediť na danú osobu.
Dúfal, že vďaka tomuto kúzlu konečne zistí kto je jeho brat. Bolo už však neskoro večer a on bol s celodenného hľadania veľmi vyčerpaní. Zobral si knihu vrátil sa do svojej izby. Už sa nemohol dočkať kedy vyskúša to kúzlo a snáď konečne nájde svojho brata. Napokon zaspal pokojným spánkom.

4.kapitola - Smrťožrúti a nový domov

8. srpna 2008 v 21:44 Dvojča
Pár týždňov pred začiatkom školského roka.
(šikmým písmom je označené keď sa Harry rozpráva v myšlienkach s fénixom)
PS: Fénix sa volá Fawkes ale nie je to Dumbledorov fénix. Na Slovensku sa Dumbledorov volá Félix. Saskya.
Harryho prebudil výbuch. Nevedel čo sa deje. Rýchle na seba hodil tričko a rifle a do ruky si chytil prútik. Jeho záchranársky komplex sa ozval, pomaly otvoril dvere a vykukol von. Nikoho nevidel. Pomaly prechádzal po schodoch až do obývačky to čo uvidel mu vyrazilo dych. Celá miestnosť bola hore nohami. Nábytok ešte dohorieval a uprostred tej spúšte sedeli zviazaní Dursleyovci. Na chrbte ucítil hrot prútika.
,,Odhoď prútik Potter!" Poznal ten hlas. Kde je ten sprostí rád keď ho potrebujem? Pomyslel si.
,,Prečo by som ťa mal poslúchať Malfoy?" spýtal sa ho nenávistne Harry.
,,Pretože som povedal. Odhoď ten prútik." Na dôkaz mu hrot prútika zabodol hrubšie do chrbta. Harry nemal na výber, odhodil prútik a čakal.
,,Vidíš, že vieš aj poslúchať. Reagoval ihneď Malfoy. Nastavil pred Harryho knihu Čiernej mágie. ,,Chyť sa ináč ťa budeme musieť donútiť."
Zrazu miestnosť ožiarilo červené svetlo. Smrťožrúti padli na zem v bezvedomý. Harry hľadal toho kto to všetko spravil. Nad Luciusom Malfoyom lietal jeho fénix Fawkes.
,,Ďakujem, skoro som na teba zabudol Fawkes," poďakoval myšlienkami Fawkesovi.
,,Nemáš začo Harry. Bolo mi potešním." Odpovedal mu Fawkes.
,,Čo s nimi spravíme?" opýtal sa zvedavo Fawkes a zletel ku zviazaným Dursleyovcom.
,,Nemám tušenia. Už to tu nie je bezpečné. Mali by sme zmiznúť ale neviem kam. Rád ma bude určite hľadať." Odpovedal mu Harry.
Harry oslobodil zviazaných Dursleyovcov, ktorí boli našťastie v bezvedomý.
,,Harry, viem, že som ti to mal povedať už skôr ale mohol som ti to povedať až keď budeš v nebezpečenstve," začal Fawkes.
Harry sa naňho spýtavo pozrel a naznačil mu aby pokračoval.
,,Určite si spomínaš ako ti Richard v liste napísal, že nadobudneš aj určité schopnosti. Jedna so schopnosti, ktorú ti prezradím je že môžeš čarovať aj bez prútika. Samozrejme ale nie je isté, že to vieš už poriadne ovládať. Plus ti ešte prezradím, že môžeš čarovať aj keď nie si plnoletý bez toho aby to ministerstvo zistilo. Preto bude podľa mňa najlepšie aby si tých smrťožrútov poriadne zviazal a s mojou pomocou sa premiestnil. Ešte som zabudol, že Richard mal aj svoje honosné sídlo pri Atlantickom oceáne. Najlepšie bude ak sa premiestnime tam. O tom sídle nikto nevie a nedá sa ani vystopovať. Teda ak chceš," dopovedal svoj dlhý monológ Fawkes a čakal ako chlapec zareaguje.
,,Bude mi potešením," prehovoril po chvíli a kúzlom zviazal smrťožrútov.
Fawkes zaspieval a vyletel s miestnosti. Harry ho nasledoval. Fénix vletel do jeho izby a usadil sa na postely.
,,Najlepšie by boli odísť čo najskôr. Tak si radšej už zbal," povedal fénix a načechral si perie.
Harry sa na neho len usmial a začal vyťahovať kufor spod postele. Keď bol konečne zbalený, utrel si s čela pot a zobral do rúk Hedviginu klietku (aj s Hedvigou). Fawkes mu zletel na rameno a začal sa sústrediť. Poriadne si vybavil sídlo do ktorého sa chystá premiestniť. PUK a boli preč. Objavili sa pred nádherným hradom. Nebol to hrad ale zámok. Nádherný zámok a Harryho terajší domov...

3. kapitola

8. srpna 2008 v 21:43 Dvojča
***U Dusleyovcov***
Do izby zablúdili teplé lúče slnka. Odrážali sa na tvári 16ročného chlapca. Pomaly otvoril oči a sadol si. Ihneď si spomenul na to čo včera zistil. Je dedič jedného zo zakladateľov Rokfortu, má brata - dvojča. Najviac sa ale bál toho kto to bude, keď chodí do slyzolinu a hlavne aký bude. Ešte neskoro do noci rozmýšľal nad rôznymi študentmi. Nemal ani potuchy kto by to mohol byť, no i tak sa tešil, že má ešte nejakú rodinu. Po smrti Siriusa bol na dne. Táto správa mu ponúkla ďalšiu nádej v boji proti Voldemortovi. Aspoň dúfal, že jeho brat (Daniel) nie je na Voldemortovej strane a dúfal, že mu pomôže...sú predsa rodina...jedna krv.
Po raňajkách (jeden toast a mlieko) si znova otvoril knihu po Chrabromilovi a čítal si ďalšie štíty a kúzla, ktoré by mohol využiť v boji. Celý deň sa len učil, občas knihu odložil a spravil si nejakú úlohu do školy, pomáhal tete a strýkovi. Večer keď si lahol do postele mal dobrý pocit s toho koľko sa dnes naučil. Vedel, že sa mu to bude raz hodiť. Spomenul si aj na jeho najlepších kamarátov s ktorými zažil mnoho dobrodružstiev, na Dumbledorovu armádu ale aj na Siriusa. Nechcel znova plakať tak sa poriadne prikryl a snažil sa na nič nemyslieť. O chvíľku zaspal.
***Na ústredí (hl. stane) Fénixovho rádu***
Ron a Hermiona trávili prázniny už pár týždňov na ústredí rádu. Harry im na konci roka povedal, že sa stretnú až vo vlaku, pretože on nechce ísť na Grimmauldovo námestie 12, lebo mu veľmi pripomína Siriusa.
Občas sa učili (Keď Rona do toho nahnala Hermiona) , občas si zašli do knihovny, občas upratovali a občas pomáhali pani Weasleyovej. (Ron samozrejme s donútenia). Už sa veľmi tešili na svojho kamaráta. Už ich to tu nudilo, no nemohli nič robiť. Našťastie o sebe Voldemort nedával moc vedieť, neútočil, nezabíjal. No ľudia mali aj tak strach, boli ostražití...
***U Malfoyovcov***
Draco trávil tieto prázdniny najmä doma. Občas navštívil tetu Bellatrix, občas svojich "priateľov". Nudil sa. Závidel Potterovi, že má ozajstných priateľov. Už veľmi dlho nevidel skutočný úsmev. Jeho matka a otec mali stále kamenný výraz, ktorý musel mať každý Malfoy. Aj on. Nenávidel to tu. Tento dom, rodičov, všetko. Nechcel takýto život, no nemohol nič robiť. Otec s neho chcel spraviť smrťožrúta (Smrtijed). Len ďalšieho poskoka Pána Zla. Aj keď on nechcel, nemohol otcovi odporovať. Už veľa krát sa chcel pokúsiť o útek, no nikdy nenašiel dostatok odvahy. Áno, on Draco Malfoy mal strach. Bolo mu to jedno. Celý život bol preňho peklo... Viečka mu začali klesať. Pomaly sa zosunul do postele a zaspal...

2.kapitola - Narodeninové prekvapenie

8. srpna 2008 v 21:42 Dvojča
Ráno keď sa Harry zobudil hneď si uvedomil že má narodeniny.Spomenul si na Siriusa ale nechcel si pokaziť narodeniny tak neplakal. Ako každý rok od kedy chodí do Bradavíc ho pri okne čakali sovy s darčekmi od jeho priateľov. Ako prvý list s darčekom si zobral od stredne veľkej sovy a začal čítať:
Milý Harry,
Prajem ti všetko najlepšie k narodeninám. Dúfam, že sa ti bude môj darček páčiť. Uvidíme sa vo vlaku.
Hermiona
Keď otvoril darček, ktorý bol od Hermiony uvidel silno červený knihu a s názvom Metlobal. Usmial sa a začal si čítať list od Rona:
Harry,
Prajem ti všetko najlepšie k narodeninám. Ron
Ron mu poslal niekoľko plagátov metlobalových družstiev.
Od Hagrida dostal sladkosti. Od pani Weasleyovej sveter ako každý rok a tiež niekoľko sladkosti. Od Ginny dostal náramok s písmenom H. Harry sa chystal ísť na raňajky, keď niečo zaťukalo na okno. Obzrel sa a uvidel nádherneho fénixa. No vedel, že to nie je Dumbledorov Félix. Otvoril okno a vpustil fénixa dnu. Fénix sa usadil na posteli a nastrčil Harrymu nôžku. Harry si od neho zabral list a začal čítať:
Milý Harry,
Od dňa tvojich 16tich narodenín si môj právoplatný dedic. Ty Harry James Potter si dedic Richarda Chrabromila. Po nejakom čase nadobudne aj nejaké schopnosti no musíš ich objaviť sám. Aj tvoj otec bol môj dedic. Pomáhal dobru poraziť zlo. Také isté je aj tvoje poslanie. Jedna zo zatajených vecí je že okrem krstného otca Siriusa Blacka máš ešte brata. Od kedy bola povedané proroctvo sa museli tvoji rodičia skrývať. Voldemort nevedel, že Potterovci čakajú dvojčatá. Nevedel to nikto len tvoji rodičia, Sirius a Dumbledore. Tvoji rodičia o proroctve vedeli a vedeli, že proroctvo je len o jednom z vás. Rozhodli sa že ten, ktorý sa narodí skôr bude vyrastať u Lilynej najlepšej kamarátky Kristíny. Musíš pochopiť, že to bolo pre nich veľmi ťažké rozhodnutie. Ty pretože si sa narodil ako druhý si išiel s Lily a Jamesom. Tvoj brat Daniel išiel ku Kristíne. Jeden deň predtým ako Voldemort zautočil na tvojich rodičov ich Sirius informoval, že Kristínin dom bol napadnutý smrťožrútmi. Našlo sa len telo Kristíny a jej manžela Petra. Tvoj brat Daniel ani jeho telo sa nikdy nenašlo. Neskôr sa zistilo, že Voldemort nevedel, že to bol tiež Potter tak ho dal nejakej čarodejníckej rodine a dedičním kúzlom mu zmenil podobu aby sa podobal rodine ktorej ho dal. Nikomu to nebolo čudné pretože tej rodine sa mal v tom čase narodiť syn no nikto nevedel, že pri pôrode zomrel. Kto je tá rodina nikto nevie iba, že je tvoj brat v slyzoline. Bol začarovaný lebo aj jeho náhradná rodina bola po celé generácie v slyzoline. Nájsť ho budeš môcť iba ty ak budeš chcieť. Môžeš o tom povedať iba svojim kamarátov, ktorým veríš. Tieto informácie sa nesmú dostať do nesprávnych rúk. Voldemort vie, že si dedic Chrabromila no o tom, že máš brata neviem. Fénix bude tvoj priateľ. Ešte nemá žiadne mena. A aby si vedel ani tvoj brat nevie, že má brata. Nevie ani, že je dedic Charbromila. Daniela môžeš nájsť aj podľa toho, že v tento deň dostane tiež nejaké schopnosti a vie sa že chodí do Rokfortu. Budú sa okolo neho diať nejaké čudné veci. Fénix má u seba baliček, ktorý obsahuje knihu, ktorú môžeš otvoriť iba ty a tvoj brat. S fénixom sa môžeš dorozumievať myšlienkami.
Tvoj dávny predok Richard Chrabromil.
Harry si teda zobral od fénixa balíček a keď ho otvoril naskytol sa mu nádherný pohľad. Uvidel silno červenú, hrubú knihu zo znakom Chrabromila. Stále nemohol uveriť že on je dedic Chrabromila a že má brata. Ovril knihu na prvej strane a uvidel rodokmeň všetkých dedicov.
Vyhľadal si Potterovcov:
Richard Chrabromil
*
*
..... + .....
...............
James Potter + Lily Evans-Potter
Λ
Harry James Potter a Daniel Christian Potter
V knihe našiel mnoho kúziel, zaklínadiel a štítov ale aj mnoho elixírov.
Otočil sa na fénixa a usmial sa. ,Ako sa teda budem volať?´ ozvalo sa mu v hlave
Preľakol sa a pohľadom blúdil po izbe. ,To som ja fénix. Aké bude teda moje meno?´ počul ako sa k nemu prihovára fénix. ,Ja...ja neviem. Čo tak Fawkes?´ prehovoril k nemu myšlienkami Harry. ,To je pekné meno. Takže odteraz ma volaj Fawkes Harry.´ odpovedal mu Fawkes. ,Odkiaľ vieš ako sa volám?´ opýtal sa Harry. ,Harry, ja som poznal samotného Richarda Chrabromila. Bol som aj dobrý priateľ tvojho otca. Poznal som ťa už ako bábätko. A dúfam, že budem aj tvoj priateľ?!´ odpovedal mu Fawkes. ,Samozrejme. Budem veľmi rád ak sa staneš mojim priateľom.´ odpovedal mu Harry. ,Aj ja Harry. Aj ja.´ odpovedal mu fénix Fawkes. Harry si ešte do neskorého večera čítal rôzne kúzla z knihy od Chrabromila. Keď sa mu od únavy začali zavierať viečka, odložil knihu a odobral sa do ríše snov.

1. kapitola- Deň pred narodeninami

8. srpna 2008 v 21:41 Dvojča
Stručný dej: Harry nastúpi po nepekných letných prázdninách u tety a stýka a na Rokfort do šiesteho ročníka. No predtým nájde svojho posledného príbuzného (iného ktorého má okrem Dursleyovcov a Siriusa) A zistí že je veľmi mocný čarodejník vďaka tomu čo je...
Bol krásny deň, slnko už bolo vysoko na oblohe a osvetľovalo celý svet.
Zrazu sa v útulnej izbe zobudil chlapec. Na prvý pohľad úplne normálny chalan no v skutočnosti to bol čarodejník. O pár dní 16 ročný čarodejník, ktorému rodičov zabil čarodejník, ktorého sa všetci boja - Voldemort.
Po tej osudnej noci keď sa ho Voldemort pokúsil zabiť mu ustala na čele jazva v tvare blesku podľa ktorej už každý kto ho uvidí hneď vie že je to Harry Potter. Harry Potter - vyvolený. Len on jediný môže svet zbaviť Temného pána (Voldemorta).
Otvoril oči, nahmatal na nízkom bielom nočnom stolíku okuliare a nasadil si ich na nos. Ihneď bol svet jasnejší. Keď sa porozhliadol po izbe, zablúdil pohľadom na hodiny visiace na stene a zistil že je 6:38. Jeho strýko a teta stávajú okolo siedmej takže mal ešte čas než naňho začnú kričať aby spravil raňajky. Zodvihol sa z vyhriatej postieľky a prešiel pomalým krokum ku skryni, ktorá sa nachádzala kúsok od dverí. Obliekol si rifle jediné, ktoré nemal po bratrancovi Dudleym
a dlhú modrú mikinu. V kúpeľni vykonal rannú hygienu a vydal sa po schodoch do kuchyne. Keď otvoril dvere, ktoré viedli do kuchyne, započul kroky. Keď sa obzrel, uvidel, že zo schodov schádza jeho teta Petúnia. Tá ihneď ako ho zbadala sa zamračila a pokračovala do kuchyne. Harry teda pokračoval za ňou.
,,Dorob tú praženicu! Ja si idem ešte niečo urobiť do izby." zakričala naňho teta Petúnia hneď ako vstúpil dnu. Petunia odišla do spálne kde ešte spal jeho strýko Vernon a on sa pustil dokončovať raňajky, ktoré jeho teta nedokončila. Keď dával praženicu na taniere počul ako niekto beží po schodoch smerom do kuchyne. O pár sekún sa dvere rozrazili a dnu vošiel jeho bratranec Dudley.
Usadil sa pri stole a Harry pred neho položil tanier s raňajkami. Ten hneď ako ho uvidel sa usmial a pustil sa do raňajok. Harry si k nemu prisadol a začal jesť. O chvíľu do kuchyne prišli aj jeho strýko a teta. Harry ako pekne vychovaný chlapec pozdravil a umyl taniere. Keď sa potom jeho strýko, teta a Dudley presunuli do obývačky k televízoru sa on odobral do svojej izby.
Posadil sa na posteľ a otvoril si album, ktorý mu dal v 1. ročníku Hagrid.
Pozeral si fotky rodičov ale aj svojich najlepších kamarátov Rona a Hermionu. Už sa na nich veľmi tešil. O dva dni bude mať narodeniny. Konečne bude mať 16 rokov. A na ďalší rok bude už plnoletý čarodejník. Na obed zase pomohol tete dovariť a keď sa najedol sa vybral do svojej izby. Vyčistil Hedvige klietku a začal si písať esej pre profesorku McGonagallovú. Už sa nemohol dočkať nasledujúceho rána keď bude mať narodeniny. Po dopísaní eseje sa prezliekol, umyl a s úsmevom na perách si ľahol do postele. Po pár minútach zaspal pokojným spánkom.

Info

8. srpna 2008 v 21:39 Dvojča
Chcem vás upozorniť že túto poviíedku písala Saskya a ona mi dovolila aby som v nej pokračovala. Dúfam že sa vám bude páčiť!