11.kapitola

8. srpna 2008 v 22:11 |  Dvojča
*Harry*
Keď sa Harry ráno zobudil, čakalo ho nemilé prekvapenie. Stál na ním Max a šibalsky sa usmieval, čo neznačilo nič dobré, ako už stihol Harry zistiť.
,,No tak stávaj! Ranná rozcvička čaká. Máš 5 minút, aby si sa prezliekol, čakám ťa v chodbe pri vstupnej bráne," povedal mu a odišiel. Harry mu teda neostávalo nič iné, ako sa obliecť a ísť za Maxom.
*Daniel*
Keď sa zobudil nad ním taktiež čakal Max a povedal mu to isté ako Harrymu. Keď sa všetci stretli pre vstupnou bránou, tak ju Max otvoril a vyhnal dvojčatá von. Kúsok od sídla museli dvojčatá vykonať rannú rozcvičku, tak ako im Max povedal. Keď mali podľa Maxa už poriadne natiahnuté svaly povedal im: ,,Teraz spravíte päť kolečiek okolo sídla. Kapišto?"
Dvojčatá sa neopovážili Maxovi odporovať, lebo vedeli, že by mali niekoľko kolečiek naviac, tak sa dali do behu. Keď konečne obehli päť krát sídlo, celí zadychčaní sa zvalili do trávi vedľa Maxa. ,,Ak si myslíte, že toto je všetko, tak ste na veľkom omyle. Ďalších päť kolečiek," nakázal im Max.
,,Ty žartuješ?" spýtal sa Daniel ale Maxov vážny výraz ho vyviedol z omylu. Dvojčatá teda obehli ešte ďalších päť kolečiek a potom im dal už našťastie Max pokoj a povedal im, aby sa išli umyť a naraňajkovať.
Po osviežujúcej sprche a výborných raňajkách sa dvojčatá usadili v obývačke a čakali, čím ich Max prekvapí. Max prišiel pár minút po nich a usadil sa do kresla naproti dvojčatám.
,,Tak, dúfam, že ste už oddýchnutí, pretože teraz sa pôjdete učiť ako sa narába s mečom," povedal im Max a zodvihol sa. Bojovať s mečom sa učili na to vopred pripravenej miestnosti.
Harrymu ani Danielovi to moc nešlo. Max ihneď pochopil, že meč ešte v ruke nedržal ani jeden z nich. Bolo však vidieť, že majú v krvi silu ich predka. Obidvom sa boj s mečom daril každým dňom lepšie. Najprv sa museli naučiť ako sa poriadne drží a nakoniec aj ako sa s ním narába. Nedalo sa povedať komu to išlo lepšie. Obidvaja boli na rovnakej úrovni. Boli predsá dvojčatá. O tom nebolo pochýb. Za mesiac už boli na úrovni Maxa. Dokonca boli ešte lepší ako on. Jedného dňa im Max povedal: Celý mesiac ste sa učili správne narábanie s mečom a taktiež narábanie s ním. Musím vám pogratulovať, pretože vám to ide perfektne. Ste dokonca lepší ako ja. Ak budete v nejakom boji bojovať po svojom boku, budete neporaziteľní. Som si istý, že temných tvorov hravo porazíte a konečne nakopete tým smrťožrútom a ich pánovi ich zadky," jeho smiech bol tak nákazlivý, že sa za chvíľu smiali aj dvojčatá. ,,Preto sa váš výcvik dnešným dňom končí. Som hrdý, že som vás mohol učiť Harry a Daniel. Prajem vám veľa šťastia, potomkovia Richarda Chrabromila," dopovedal a začal miznúť skôr, ako sa mu mohli dvojčatá poďakovať Jeho výcvik bol na konci, preto sa musel vrátiť tam odkiaľ prišiel. Dvojčatá sa iba smutne pozreli na knihu, ktorou Maxa vyvolali a vytratili sa z knižnice. Smerovali do jedálne, kde sa mal podávať obed.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Chcete aby som pokračovala v poviedke Dvojča?

Ano 77.5% (31)
Nie 22.5% (9)

Komentáře

1 ostruzina_lenka ostruzina_lenka | Web | 21. července 2009 v 12:24 | Reagovat

Povídka je perfektní. Samozřejmě, že chci pokráčko. Nemůžu se ho dočkat. Na tento blog jsem narazila až dneska, a jdu probrouzdat dalšími povídkami. :-)

2 Saskya Saskya | Web | 21. srpna 2009 v 22:49 | Reagovat

hehehe, to bolo ale dávno...
chystáš v najbližšej dobe pokračovanie? :)))

3 Scarlett Scarlett | Web | 1. září 2009 v 13:35 | Reagovat

Jo, chci vidět pokračování!

4 Olča Olča | 27. března 2010 v 15:00 | Reagovat

super kapča, už se těším na další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama