3. kapitola

8. srpna 2008 v 21:43 |  Dvojča
***U Dusleyovcov***
Do izby zablúdili teplé lúče slnka. Odrážali sa na tvári 16ročného chlapca. Pomaly otvoril oči a sadol si. Ihneď si spomenul na to čo včera zistil. Je dedič jedného zo zakladateľov Rokfortu, má brata - dvojča. Najviac sa ale bál toho kto to bude, keď chodí do slyzolinu a hlavne aký bude. Ešte neskoro do noci rozmýšľal nad rôznymi študentmi. Nemal ani potuchy kto by to mohol byť, no i tak sa tešil, že má ešte nejakú rodinu. Po smrti Siriusa bol na dne. Táto správa mu ponúkla ďalšiu nádej v boji proti Voldemortovi. Aspoň dúfal, že jeho brat (Daniel) nie je na Voldemortovej strane a dúfal, že mu pomôže...sú predsa rodina...jedna krv.
Po raňajkách (jeden toast a mlieko) si znova otvoril knihu po Chrabromilovi a čítal si ďalšie štíty a kúzla, ktoré by mohol využiť v boji. Celý deň sa len učil, občas knihu odložil a spravil si nejakú úlohu do školy, pomáhal tete a strýkovi. Večer keď si lahol do postele mal dobrý pocit s toho koľko sa dnes naučil. Vedel, že sa mu to bude raz hodiť. Spomenul si aj na jeho najlepších kamarátov s ktorými zažil mnoho dobrodružstiev, na Dumbledorovu armádu ale aj na Siriusa. Nechcel znova plakať tak sa poriadne prikryl a snažil sa na nič nemyslieť. O chvíľku zaspal.
***Na ústredí (hl. stane) Fénixovho rádu***
Ron a Hermiona trávili prázniny už pár týždňov na ústredí rádu. Harry im na konci roka povedal, že sa stretnú až vo vlaku, pretože on nechce ísť na Grimmauldovo námestie 12, lebo mu veľmi pripomína Siriusa.
Občas sa učili (Keď Rona do toho nahnala Hermiona) , občas si zašli do knihovny, občas upratovali a občas pomáhali pani Weasleyovej. (Ron samozrejme s donútenia). Už sa veľmi tešili na svojho kamaráta. Už ich to tu nudilo, no nemohli nič robiť. Našťastie o sebe Voldemort nedával moc vedieť, neútočil, nezabíjal. No ľudia mali aj tak strach, boli ostražití...
***U Malfoyovcov***
Draco trávil tieto prázdniny najmä doma. Občas navštívil tetu Bellatrix, občas svojich "priateľov". Nudil sa. Závidel Potterovi, že má ozajstných priateľov. Už veľmi dlho nevidel skutočný úsmev. Jeho matka a otec mali stále kamenný výraz, ktorý musel mať každý Malfoy. Aj on. Nenávidel to tu. Tento dom, rodičov, všetko. Nechcel takýto život, no nemohol nič robiť. Otec s neho chcel spraviť smrťožrúta (Smrtijed). Len ďalšieho poskoka Pána Zla. Aj keď on nechcel, nemohol otcovi odporovať. Už veľa krát sa chcel pokúsiť o útek, no nikdy nenašiel dostatok odvahy. Áno, on Draco Malfoy mal strach. Bolo mu to jedno. Celý život bol preňho peklo... Viečka mu začali klesať. Pomaly sa zosunul do postele a zaspal...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Pačí sa vám moja poviedka?

Áno 74.5% (70)
Nie 5.3% (5)
Treba ju vylepšiť 11.7% (11)
Skús napísať inú 8.5% (8)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama