8.kapitola-Rodinné stretnutie

8. srpna 2008 v 22:06 |  Dvojča
Otvoriť oči ho prinútilo až silné ale teplé slniečko. Bolo vidno, že bude dnes veľmi pekne. Ihneď ako sa posadil si spomenul na sen, v ktorom sa rozprával z jeho nájdeným bratom a už sa nemohol dočkať, kedy bude s ním. Slnko sa mu odrážalo v šedých očiach a iskričky radosti mu dodávali úplný pocit šťastia. Ostal na mieste, tak ako mu prikázal Harry a vystrčil tvár bližšie ku slnku. Nemal čo na práci, tak sa opaľoval. Hlavou mu vírili šťastné myšlienky. Užíval si voľnosť, ktorú si nemohol dopriať u rodiny Malfoyovcov. Už to pre neho nebola rodina. Boli to preňho len nenávidení ľudia, ktorý si ho zobrali od Voldemorta, pretože nevedeli prekonať smrť ich vlastného dieťaťa. Jediné čo k ním bol schopný cítiť bola nenávisť a odpor. Nechcel si však pokaziť deň myšlienkami na tú arogantnú čistokrvnú rodinu. Neznamenali pre neho nič, tak nad nimi nechcel myslieť. Nohy ho už začali bolieť s toľkého sedenia, tak sa postavil a poriadne si pretiahol stuhnuté kosti. Nepatrná bolesť sa však i tak ozvala. Až teraz pochopil, že spať na holej zemi nebol práve najlepší nápad. Slnko začalo páliť ešte viac, na čele sa mu začali objavovať prvé kvapky potu. Otrel si ich rukou a vyzliekol si mikinu, ktorú mal na sebe cez noc. Dni boli síce veľmi horúce, no noci boli ešte stále dosť chladne. Kúsok nad hlavou mu preletel kŕdeľ vtákov, ktoré vyleteli nad stromy a mierili do neznáma. Až teraz si uvedomil v akej krásnej prírode sa to nachádza. Vôbec netušil, že v tomto lese je taká nádhera. Otec, vlastne muž, ktorý sa jeho otca vydával - Lucius Malfoy mu hovoril ešte ako malému, že tu žijú rôzne temné bytosti a snažil sa ho vystrašiť. Preto sa sem nikdy neodvážil. Teraz však nemal na výber ale neoľutoval to. Takú harmóniu tak skoro už asi neuvidí. Predsa len, vo svete sa čoraz zvyšujú útoky smrťožrútov. Našťastie sa Voldemort ani na jednom ešte neukázal. Mal patriť medzi nich. Nechcel a teraz bol rád, že sa tak rozhodol, pretože by vo vojne musel bojovať proti bratovi, o ktorom by ani nevedel. Na strom pod ktorým sedel začalo pražiť slniečko a tieň, ktorý ho pred ním kryl, zmizol. Jemu to však nevadilo. Mal rád slnko.
***
,,Harry! Mal by si už vstávať! Sľúbil si Danielovi, že pre neho prídeš!" pokúšal sa fénix, ktorý sedel na okne, zobudiť 16 ročného chlapca, ktorý sa len pred pár hodinami dozvedel kto je jeho brat. ,,Daj mi pokoj Fawkes. Daniel ešte pár minút počká," zamrmlal fénixovi odpoveď a zachumlal sa do perín. ,,Ako chceš, ale potom na mňa nekrič, že som ťa nezobudil, keď nebudeš nič stíhať," povedal mu výhražne a odletel na svoje bydielko. Chlapec len niečo nezrozumiteľné zamrmlal a spal ďalej.
,,Mám toho už dosť Harry! Aj ja sa chcem zoznámiť s Danielom. Vstávaj, ináč pôjdem pre nejakého škriatka a ten ťa obleje vodou!" začal sa znova prebudiť chlapca.
,,Ale veď ja nespím. Len odpočívam," odpovedal mu Harry. ,,Veď pri tvojom kecaní sa ani spať nedá," zamrmlal si viac pre seba. Fawkes ho ale i tak počul a nadurdil sa. Harry tie fénixove pohľady už nemohol vydržať, vyliezol z postele a odišiel do kúpeľne. Keď za sebou zatvoril dvere, fénix potichu zajásal a odletel do jedálne. Asi po 10tich minútach bol konečne oblečený a umytý a vybral sa za Fawkesom do jedálne, kde ho už na stole čakali teplé, čerstvé voňajúce raňajky. Keď bolo jeho bruško už veľmi plné a Harry si bol istý, že už doňho nič nedá, otočil a na fénixa a opýtal sa: ,,Premiestníš nás za Danielom?" .
,,No, a čo iné my ostáva? Chyť sa môjho peria ale žiadne my nevytrhaj lebo dostaneš!" povedal mu fénix. ,,Jasné, jasné," prikývol Harry a chytil sa fénixovho mäkkého peria. Fénix mal schopnosť nájsť koho len chcel, aj keď bol kdekoľvek. Fawkes zavrel oči a v mysli si zobrazil obraz Daniela, ktorého videl v knižnici, keď po ňom Harrry pátral. Veľmi sa sústredil a po krátkom PUK zmizol aj s Harrym.
Ocitli sa v nádhernom lese. Všade v okolí sa nachádzali iba vysoké a mocné stromy, ktoré už mali určite mnoho rokov. Harry sa začal zvedavo obhliadať. Jediný les, ktorý kedy navštívil, bol ten Zakázaný, ktorého stromy sa rozprestierali pri Rokforte a jeho pozemkoch. V tom lese sa už stretol s vlkolakmi, testrálmi, hypogrifmi a inými zvieratami. Nikdy však nevidel žiadny les podobný tomuto. Bolo vidno, že má niečo spoločného s čarodejníkmi, pretože bolo všade naokolo cítiť veľké množstvo mágie. Mágia však nebola úplne biela ale ani úplne čierna. Harrymu však bola jasné, že sa asi nachádza blízko sídla rodiny Malfoyovcov, pretože Draco nemohol za tak krátky čas prejsť ďaleko. Pravdepodobne bol tento les pri ich pozemku. Nemal však čas na premýšľanie, pretože chcel byť čo najskôr zo svojím bratom.
,,Kde by mohol asi byť Fawkes?" spýtal sa fénixa, ktorý ich tam premiestnil.
,,Pri premiestnení som sa sústredil, aby som sa dostal čo najbližšie k Danielovi. Asi tam, kde sa nachádza to je chránené nejakými kúzlami a nedá sa tam premiestniť. Ale určite nebude Daniel ďaleko. A opováž sa hundrať. Malá prechádza ti neuškodí," odpovedal mu fénix.
,,Čo sa ti stalo Fawkes? Nikdy si sa takto nechoval," čudoval sa Harry.
,,Vieš, som síce tvoj priateľ ale zároveň aj tvoj pomocník a učiteľ. Musím ťa naučiť ovládať tvoju moc a čím skôr začnem byť tvrdší, tým lepšie. Toto nebude žiadne válanie Harry. Možno si teraz myslíš, že čo ťa môže naučiť vták. Ja však nie som len taký obyčajný vták. Som čarodejnícky tvor, ktorý, toho zažil už veľmi veľa. Existuje veľa ľudí, mocných ako som ja, nikdy z nich však nežil s Richardom Chrabromilom. Mám veľa poznatkov iba vďaka nemu. Určite sa toho naučíš veľa. A neboj sa, bude sa s tebou učiť aj Daniel. Bez vás pôjde svet do záhuby. Ale o tom neskôr. Teraz by sme mali nájsť Daniela. Za chvíľu začne školský rok a bolo by to divné, keby sa večný rivalovia začali len tak baviť. Tak poď za mnou. Daniel by mal byť niekde tu," vysvetlil mu fénix, odletel kúsok do prava a Harry ho nasledoval.
***
Draco - Daniel bol už celkom unavený z toho nič nerobenia. Čudoval sa, kde môže Harry tak dlho trčať. Keď sa chcel postaviť, aby si natiahol nohy, ozvala za jedným stromom nejaký šuchot a potom aj hlasy. Zľakol sa. Nebol ďaleko od sídla Malfoyovcov a bál sa či ho nenašli. Za stromami sa začal objavovať obrys nejakej postavy. Postave sedelo niečo na ramene. Keď Draco poriadne zaostril svoj zrak, zistil, že je to fénix. Postava odhrnula poslednú vetvičku, ktorá ich od seba delila a odhalil svoju identitu. Draco si poriadne a nahlas vydýchol. Nebol to nikto z Mafoyovcov ani žiadny smrťožrút. Bol to Harry. Harry Potter a jeho brat.
,,Ahoj Daniel, dlho sme sa nevideli," pozdravil ho Harry s úsmevom a poriadne ho objal. Draco sa najprv čudoval, ale keď mu všetko došlo, ihneď opätoval objatie a venoval svojmu bratovi úsmev. Obaja sa usadili v mäkkej tráve a Fawkes zletel k nim.
,,Tu to nie je bezpečné Daniel. Premiestníme sa do nášho sídla. Dobre?" spýtal sa Harry.
Daniel prikývol. ,,Chyť sa fénixa. Ten nás tam premiestni," povedal mu Harry, chytil sa fénixa a Daniel ho ihneď napodobnil. Po chvíli pocítili ako sa s nimi svet krúti. PUK a miesto, kde sedeli zívalo prázdnotou.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Pačí sa vám moja poviedka?

Áno 74.7% (71)
Nie 5.3% (5)
Treba ju vylepšiť 11.6% (11)
Skús napísať inú 8.4% (8)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama