10.kapitola

9. ledna 2013 v 21:49 | smejko35
Pridávam kapitolu k poviedke Neboj sa bojovať. Je mi ľúto, že som nepridala kapitolu k poviedke HP a Nová nádej, ale mala som problém s netom. Bola by som rada, ak by sem pribudlo aspoň šest komentárov.
smejko35


V tom sa objavil fialový plameň a len čo bol preč, tak sa tam objavil fénix a potom chlapec, ktorý mal čierne vlasy, bol nízkej postavy a jeho tvár je okrúhla s modrými očami. Vyzeral tak na trinásť rokov Harry sa usmial a povedal:
" Simon, tak rád ťa opäť vidím, kamarát."
On sa usmial a povedal mu:
" Harry, aj ja ťa rád vidím."
Harry sa usmial a silno ho objal. Simon mu objatie opätoval. Dal si hlavu na Harryho rameno a Harry ešte viac zosilnel svoje objatie. Nasledujúce slova povedal len pre Simona:
" Bude to dobre Simon, neboj sa."
Simon sa odtiahol a povedal:
" Aj tak sa bojím."
Harry mu postrapatil vlasy a povedal mu:
" Bude to dobre. Sľubujem ti."
Potom sa otočil na starých rodičov a Simon ich išiel objať. Obaja mu objatie opätovali potom mu Harry povedal:
" Tak ideme raňajkovať. A inak budeš bývať pri mne. Snáď to nebude vadiť."
Simon sa len usmial a potom prikývol. Lenže potom sa opýtal:
" A nemohol by som bývať s tebou prosím?"
Harry sa len usmial a povedal:
" Jasné kamarát."
Simon sa len usmial a keď uvidel Snapea, tak len z hrôzou na neho pozeral. Harry k nemu prišiel a povedal:
" Tak poď kamarát."
Simon sa len usmial a potom len prikývol. Spolu išli do jedálne, kde sa spolu posadili a potom Simon povedal:
" Harry, to je on však. Je to on?"
Harry mu dal ruku na rameno a povedal:
" Áno, Simon, je to on."
Simon len prikývol a povedal mu:
" Veľmi pekne ďakujem, že si ma varoval, ale aj tak to je šok. On tu bude s nami však?"
Harry sa na neho smutne usmial a povedal mu:
" Áno, Simon bude tu s nami, ale bude dobré uvidíš."
Simon znovu prikývol a keď si sadli aj ostatný, tak sa objavili raňajky. Simon sa obzeral a Harry sa ho opýtal:
" Mám ti niečo nabrať?"
Simon len prikývol a Harry mu nabral raňajky. V tom sa ozval Snape:
" Čo váš priateľ nemá ruky?"
Harry sa na neho pozrel a povedal mu:
" Vážený pán profesor, vás do toho nič nie je. Tak sa prosím vás nestarajte o to, do čoho vás nič nie je."
Potom podal Simonovi raňajky a Simon sa v tom začal hrabať. Harry si tiež nabral a začal jesť. Sledoval aj Simona, ktorý bol hrozne bledý a mohol vidieť, že Simona sledujú aj ostatný a Harrymu to bolo jasné, lebo sa podobá na Snapea, čo bolo viditeľné. A Simona to poriadne znervózňovalo. No, Harry nevedel ako mu pomôcť.
Keď bolo po raňajkách, tak Harry povedal:
" Starý otec, mohol by som s tebou o niečom hovoriť? Je to súkromné."
On sa len usmial a potom povedal:
" Samozrejme, ide o niečo dôležité?"
Harry len prikývol a preto sa obaja postavili a v tom Harry povedal:
" Pinky, poď sem prosím ťa."
Keď sa objavila, tak povedal:
" Pinky, prosím ťa odnes Simonove veci do mojej izby, bude bývať v mojej izbe."
Pinky sa len usmiala a Harry potom ako Pinky odišla, tak povedal:
" Starý otec prídem za tebou do tvojej pracovne."
Santiago sa len usmial a povedal:
" Samozrejme synak."
Simon išiel s ním, lebo nechcel ostávať v jedálni bez neho. Povedal:
" Prepáčte, ale ja sa idem vybaliť a hneď vezmem aj svoje lieky."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Tak poď kamarát. A hneď ako skončím, tak sa spolu porozprávame."
Simon len prikývol a zosmutnel. Harry sa len usmial a povedal:
" Neboj sa, ja predsa nehryziem, alebo snáď áno?"
Simon sa začal smiať a potom záporne pokrútil hlavou. Spolu išli hore a len čo boli v Harryho izbe, tak zistili, že Simon už je vybalený a lieky má na stole. Harry len pokrútil hlavou a potom povedal:
" Vidíš Pinky nenecháva nič na náhode."
Simon sa len usmial a povedal:
" Hej ako vždy, ona sa nezmení. Potom budeme spolu variť elixíry?"
Harry sa na neho smutne usmial a povedal:
" Vieš teraz sa budeš musieť šetriť. A elixíry sú niečo čo budeš musieť vylúčiť zo života. Ja ti to neskôr vysvetlím."
Simon len prikývol a potom čo Harry si vzal svoje plány, tak sa na neho usmial a odišiel preč. Ešte žmurkol na Simona a potom odišiel za starým otcom. Keď bol pred pracovňou starého otca, tak sa len usmial a potom zaklopal. Počul:
" Vojdi Harry."
Harry vošiel dnu a tam už bolo všetko pripravené. Harryho to vôbec neprekvapovalo. Hneď ako vošiel, tak si sadol do kresla a čakal. Santiago sa len usmial a opýtal sa:
" Tak čo sa deje?"
Harry sa len usmial a potom sa opýtal:
" Starý otec, pamätáš sa na tie plány, ktoré som urobil v piatich rokoch, keď som ležal v posteli?"
On sa len usmial a povedal:
" Áno, pamätám."
Harry mu jeden plán dal a povedal:
" Neviem či si spomínaš, ale ja som vytvoril jeden plán a chcem sa s tebou o tom poradiť. Vieš ja by som chcel vytvoriť jedno zariadenie pre deti, ktoré majú rakovinu. Tam by mohli aj bývať a deti sa pri liečbe môžu aj učiť a rodičia by si tam mohli nájsť aj prácu. Takže by to mohlo byť nemocnica, škola a práca pre rodičov v jednom. Čo na to povieš?"
Harry čakal na starého otca. Santiago sa pozrel na Harryho a on mu ukázal mu aj rôzne aspekty, čo vytvoril a on ich začal študovať. Ale v tom povedal:
" Harry tu máš nejaké veci, čo patria nejakému detskému domovu."
Harry sa len prekvapene pozrel a povedal:
" Jaj, toto nie. To neskôr."
Ale Santiago si ich pozrel keď skončil, tak sa na neho usmial a povedal mu:
" Tak vieš čo, ja by som chcel sa porozprávať aj s tvojou starou mamou, aby mi aj ona povedala, čo si o tom myslí."
Harry len prikývol a potom ešte povedal:
" Ak by som predsa len mohol uskutočniť projekt, tak by som chcel, aby ten projekt mala na starosti Emma."
Santiago sa len usmial a keď uvidel fotografie pozemku, kde by sa mala tá nemocnica stáť. Potom mu povedal:
" Harry môžeš ísť, ale večer pred večerou by som veľmi rád o niečom s tebou hovoril."
Harry len prikývol na súhlas. Potom odišiel preč. Zamieril sa Simonom, ktorý bol v knižnici a boli tam aj ostatný. Harry sa len usmial a Simon, k nemu prišiel. Harry sa objal a Simon mu povedal:
" Poďme von Harry."
Harry len prikývol a potom spolu išli von. Tam zamierili k lesu a Simon si sadol na trávu a začal plakať. Harry si sadol k nemu a objal ho. Simon sa ho opýtal:
" Prečo ja Harry, prečo ja musím mať rakovinu?"
Harry mu povedal:
" Ja neviem Simon, ja neviem. Ale poviem ti niečo. Vieš ja mám takú filozofiu, že osud dáva každému len toľko koľko unesie a potom za všetko dostane odmenu."
Simon sa na neho usmial a potom sa opýtal:
" Má každá rakovina rovnaký priebeh?"
Harry si povzdychol a povedal:
" Žiaľ nie. Záleží aj od toho, akú máš životosprávu a podobne."
Simon sa ho opýtal:
" Myslíš, že budem žiť?"
Harry sa na neho usmial a povedal:
" Jasné, že budeš žiť kamarát."
Simon bol chvíľu ticho a sa opýtal:
" Harry, chcel by som vedieť, či Snape vie, že ty a ja sme jeho deti."
Harry si povzdychol a potom mu so smutným úsmevom povedal:
" Nie, nevie to."
Simon mu povedal:
" On moju mamu nikdy nemiloval. Ale tvoju áno."
Harry sa usmial potom povedal:
" Mne je to jedno. Dobre vieš, že ja už otca mám. Volá sa James Potter a navždy pre mňa bude mojím otcom."
Simon sa usmial a povedal:
" Dobre vieš že aj ja svojho otca mám rad a nezmením to ani za nič na svete. Róbert je ten najlepší otec na svete a mamu miluje. A ani nám nevadí, že je vlkolak. Ale stavím sa, že keby sa nemenovaná osoba dozvedela, kto ma vychováva, tak by ju trafil šľak."
Obaja sa začali smiať a Harry mu povedal:
" Ale má to výhodu. Mám mladšieho brata a to je super, splnil sa mi detský sen."
Simon sa na neho usmial a povedal mu:
" Vďaka že si mi celé roky písal. Len škoda, že počas školy ma nebudeš môcť naštíviť."
Harry mu povedal:
" Jasné, že ťa budem navštevovať. Ak budem musieť utiecť zo školy, len aby som ťa mohol vidieť, tak to urobím. Si moja rodina a tá je pre mňa najdôležitejšia."
Simon ho objal a potom mu povedal:
" Vďaka Harry."
Harry sa na neho usmial a potom sa ho opýtal:
" Je niečo čo by si chcel vedieť?"
Simon sa len usmial a povedal:
" Vieš Harry, bojím sa, že by som mohol zomrieť."
Harry mu postrapatil vlasy a potom mu povedal:
" Každý raz zomrie. Ale ty zomrieš, až keď budeš mať dvesto rokov a budeš mať dlhú bradu."
Simon sa začal smiať a Harry sa k nemu veľmi rád pridal. Ale potom zosmutnel a Harry chcel vedieť čo sa deje.
Simon mu povedal:
" Ak sa teraz vyliečim, tak stále je tu možnosť, že by sa rakovina vrátila."
Harry mu smutne povedal:
" Áno, je tu možnosť, že sa rakovina vráti, ale stále sú tu možnosti, že sa nevráti. Ale aj tak to nevadí. Na ten boj nikdy nebudeš sám. Ja budem pri tebe navždy stáť."
Simon sa len usmial a povedal mu:
" Vďaka Harry, ja si to naozaj veľmi cením."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Simon, dobre vieš, že ja to robím rád. Veď ty si za mnou chodil do nemocnice, keď som mal zdravotné problémy. Vy traja ste za mnou chodili a ja si to veľmi cením. Si môj malý braček a ja budem navždy pri tebe aby som ťa mohol chrániť."
Simon ho objal a povedal mu:
" Si ten najlepší straší brat akého som si mohol želať. Mám ťa rád Harry."
Harry mu objatie opätoval a povedal mu:
" Aj ja ťa mám rád Simon."
Simon mu povedal:
" Poďme do vnútra, lebo sa o nás budú veľmi báť."
Harry mu pomohol na nohy a potom sa spolu vrátili do vnútra. Zamierili do knižnice a tam už boli ostatný. Harry sa usmieval a Simon povedal:
" Idem si po tu knihu, čo som minule nedočítal. Vieš chcel by som byť liečiteľom ako môj otec. Ale on nemá zamestnanie, to je také nespravodlivé."
Harry sa usmial a povedal mu:
" Na svete je kopu nespravodlivostí. Ale niečo s tým sa bude dať robiť."
V tom sa Remus opýtal:
" Prečo tvoj otec nemá zamestnanie?"
Harry sa na neho smutne usmial a povedal:
" Lebo je ako vy. Je tiež vlkolak."
Simon sa len usmial a potom mu povedal:
" Len má mrzí, že Írsko, Británia a Škótsko má také zlé pravidlá. Prečo s tým niekto nemôže niečo urobiť."
Harry sa na neho smutne usmial a povedal mu:
" Ale môže sa to zmeniť, len sa musí objaviť človek, ktorý bude ochotný sa na to dať."
Simon sa opýtal:
" A čo ty?"
Harry sa zasmial a potom povedal:
" Nie, ja nie. Ale ty určite budeš môcť niečo urobiť."
Simon sa na neho usmial a povedal:
" Ale ja chcem byť liečiteľ, čo si zabudol?"
Harry len na neho pozeral a potom povedal:
" Jasné, prepáč. Trochu som sa zamyslel. Veď veľmi dobre vieš, že ja by som sa nechcel do toho miešať. Ja sa o politiku nezaujímam a ani nechcem."
V tom sa ozval Santiago:
" Ale to asi nepôjde."
Harry len pretočil očami a Simon sa začal smiať. Ostatný len pozerali na Harryho, ktorý cvičil so svojou hlavou. Simon sa ho smutne usmial a povedal:
" Harry, bolí ťa hlava?"
On sa na neho usmial a povedal:
" Áno, ale nie je to nič nezvyčajné. Zvykol som si na to."
Hermiona zrazu povedala:
" Mal by si vypiť elixír proti bolesti. Bude ti potom lepšie."
Harry len prekrútil očami a povedal jej:
" Nie, vďaka. Ten by mi aj tak nepomohol. Ale naučil som sa nevšímať si ju, lebo to môže byť nakoniec ešte horšie."
Simon si vzal knihu a v tom Santiago povedal:
" Harry, rozprával som sa s tvojou starou mamou. A rozhodli sme sa."
Harry sa na neho pozrel a čakal. V tom mu stará mama povedala:
" Ten projekt ti schvaľujeme. Bude to nádhera. Sme na teba hrdý, lebo nikto zatiaľ nevymyslel niečo také ako ty."
Harry sa usmial a potom silno objal oboch starých rodičov. Povedal im:
" Nebudete ľutovať sľubujem."
Ona ho pohladila po líci a povedala mu:
" Ja viem dieťa moje. Už ako malému dieťaťu so ti hovorila, že dokážeš všetko na čo si pomyslíš. A inak Emma súhlasila s tým, že bude ten tvoj projekt dozerať. Takže má prácu aspoň na rok."
Harry sa usmial a potom sa pozrel na Simona, ktorý sa tiež usmieval a potom povedal:
" Super, to znamená, že keď budeš v škole a mama príde za tebou, tak sa pokúsim ju presvedčiť aby som aj ja mohol ísť tiež."
Harry sa usmial a povedal:
" Tak ja by som veľmi rád keby si prišiel. A tiež by som ti urobil aj osobne prehliadku po Rokforte. Čo by si na to povedal?"
Simonovi sa rozžiarili oči a potom len prikývol. Harry sa začal smiať, lebo konečne mal pocit, že sa všetko môže vrátiť k lepšiemu. Harry si vzal papier, pero a začal písať:

Elena,

Je tu ešte jedna vec o ktorej by si mala vedieť. Vieš ako som ti hovoril, že moja rodina je pre mňa to najdôležitejšie. Musím ju chrániť a nikomu nedovoliť aby jej ublížil. To ma naučil môj starý otec. A mala by si vedieť, že mám mladšieho brata. Nežije s našim biologickým otcom. Má úžasnú matku a skvelého nevlastného otca. Miluje ho a ja sa s nimi priatelím. Mám brata a teraz je tu so mnou. Volá sa Simon a má trinásť. Láska ak by si ho chcela spoznať, tak mi len daj vedieť. Ale neviem či budem môcť chodiť do lesa, ale to ti poviem neskôr. Ozvi sa mi čo najskôr a nehnevaj sa na mňa.

Milujem ťa levanduľka

Tvoj Harry

Simon sa len usmial a opýtal sa:
" Komu píšeš?"
Harry sa len usmial a povedal mu:
" Mojej priateľke."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 emm emm | 10. ledna 2013 v 13:45 | Reagovat

Nádherné.

2 samuel samuel | 10. ledna 2013 v 15:31 | Reagovat

Roztomilé a dojemné.

3 Anet Anet | 10. ledna 2013 v 16:54 | Reagovat

Teda Simon je nevlastní bratr Harryho. Čím nás ty ještě nepřekvapíš. Těším se tedy na další kapitolku.

4 Annie Annie | 10. ledna 2013 v 17:00 | Reagovat

Moc pěkná kapitola, líbí se mi vztah Harryho a Simona.

5 EnniAn EnniAn | E-mail | 10. ledna 2013 v 18:39 | Reagovat

Pěkná kapitola těším se na další.

6 Terez Terez | 14. ledna 2013 v 15:21 | Reagovat

Moc se mi to líbilo.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama