12. Kapitola

23. ledna 2013 v 20:14 | smejko35
Pridávam novú kapitolu k poviedke Neboj sa bojovať. Ako vidím tak sa vám táto poviedka veľmi páči čo som veľmi rada. Bola by som rada, ak by sem pribudlo aspoň osem komentárov.
smejko35

Harry sa usmieval, lebo ako mohol vidieť, tak jeho stará mama, bola nahnevaná. Potom sa otočila na riaditeľa a povedala mu:
" Vážený pán riaditeľ, ja Vás tu varujem pred všetkými. Nedovolím, aby môjmu vnukovi sa niečo stalo. Môj vnuk bude v bezpečí. Ak bude treba, tak ostane tu a bude sa ďalej učiť doma."
Harry sa usmieval, lebo stará mama zatiaľ ani raz nepovedala, že je len malé dieťa, ako to hovorila pani Weasleyová. Tá sa o neho bojí, akoby mal len päť rokov.
V tom ale prehovorila pani Weasleyová:
" Harry tam bude v bezpečí. A nezabúdajte, že je to len dieťa."
Harry len prekrútil očami a Santiago jej povedal:
" Môj vnuk už bohužiaľ nemá päť rokov. Už dávno vyrástol a je z neho mladý muž, ktorý dobre vie, čo je život. Ja svojho vnuka poznám a veľmi dobre viem, čo všetko dokáže a čo nie. Učil som ho už keď mal päť rokov a v súbojoch bol veľmi dobrý. A neustále sa len zlepšuje."
Harry sa na neho usmial a Amélia povedala:
" Vôbec nič o našom vnukovi neviete, tak mu prestaňte hovoriť čo môže a čo nemôže robiť."
V tom sa ozval Snape:
" Veď to je aj vidieť, že svojho vnuka len rozmaznávate. Veď nikdy nič nevie urobiť poriadne. Keď mu niekto niečo povie, tak to neurobí."
Harry sa len usmial a povedal:
" Veď som rebel starý otec. Sám si mi to hovoril."
V tom sa Hermiona ozvala:
" Veď ešte aj známky máš na nič. Nikdy si sa nevedel dobre učiť."
Harry a Simon sa začali smiať. Obaja sa na tom dobre zabávali. Takto sa už obaja veľmi dlho nezabávali. Amélia a Santiago sa na Harryho pozerali a on sa len usmieval. V tom Santiago opýtal:
" Harry mohol by si mi to vysvetliť?"
Harry sa na neho pozrel a potom mu povedal:
" Veď ty sám si mi hovoril, aby som nebol nápadný. A na hodinách elixíroch mi vždy niekto sabotuje elixíry."
Amélia sa prekvapene pozrela na svojho vnuka a povedala mu:
" Ak sa mi ten človek dostane pod ruky, nech si ma neželá. Len jedna otázka, prečo sa nesnažíš, aby si mal lepšie známky. Podľa toho čo som sa dozvedela, tak mávaš minimálne známky D a P."
Harry sklonil hlavu a čakal. A potom povedal:
" A z elixírov skoro prepadám."
Amélia sa pozrela na Harryho a povedala mu:
" Dobre, chcem vedieť, prečo mávaš v škole také zlé známky, lebo pokiaľ ja viem, tak sme s tebou prebrali všetky Liline učebnice a došli sme až do piateho ročníka."
Harry ďalej čakal, lebo vôbec nevedel, čo má povedať. Santiago k nemu prišiel a Harry povedal:
" Za začiatku som sa snažil mať dobré známky, ale neskôr mi prišiel list od tety, kde mi písala, že ja keď som v škole pre bláznov, tak by som nemal som nemal dokazovať, že som génius. A ak sa o to budem snažiť, tak mi nedajú jesť a spravia mi presne to isté, čo mi urobili, keď som mal päť rokov."
Santiago sa pozrel na svoju manželku, ktorá bola poriadne nahnevaná. V tom povedala:
" Dobre, ja som sa už rozhodla. Chcem aby Harry bol s nami. My sme jeho rodina a chcem získať nad Harrym poručníctvo."
Harry len prekvapene pozeral na starú mamu, ktorá sa pozerala na svojho vnuka a čakala čo povie on. Harry j nej prišiel a pevne ju objal. Santiago sa len usmial a povedal:
" Tak dúfam, že môj jediný vnuk bude môcť byť s nami už navždy. Postarám sa o papiere."
Harry sa na neho usmial a Santiago odišiel. Harry sa pozrel na starú mamu a povedal:
" Stará mama, chcel by som vedieť, či by som mohol si mohol v tej prázdnej miestnosti urobiť chemické laboratórium."
Ona sa usmiala a povedala mu:
" Samozrejme chrobáčik."
Simon mu dal veľký balík a Harry sa usmial. Sledoval ten balík a Amélia mu povedala:
" Ten balík sa nerozbalí sám."
Harry sa na ňu pozrel a potom sa pozrel na Simona, lebo vôbec nevedel, či to vôbec chce rozbaliť. Harry zrazu povedal:
" Ale ja som už mal narodeniny."
Simon mu povedal:
" Ja viem Harry. Chcel som ti to dať na narodeniny, ale žiaľ neprišlo to v čas. A potom som to musel aj s mamou a ockom začarovať, aby sa to nerozbilo a tiež aby si to mohol používať aj na elixíry. No, otvor to Harry."
Harry sa len pozrel na balík a začal ho otvárať. Keď ho otvoril, tak bol prekvapený, lebo tam našiel sadu nie len na chémiu a tiež aj na elixíry. Pozrel na Simona a povedal mu:
" Simon, to je nádherné kamarát. Veľmi pekne ti ďakujem."
Simon sa len usmial a potom ho Harry objal a povedal mu:
" O niečom takom som vždy sníval."
Len čo sa od neho odtiahol, tak povedal:
" Ale veď ty si mi už dal darček k narodeninám."
Simon sa len pozrel na Harryho a povedal mu:
" Ja som ti dal len jednu knihu, ktorá bola len provizórne riešenie, takže toto je hlavný darček."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Ale mne sa ta kniha veľmi páči a okrem toho takú knihu vo svojej zbierke nemám a dlho som ju hľadal. Ale aj za toto ti veľmi pekne ďakujem."
Simon sa na neho usmial a objal ho. Harry mu objatie opätoval a povedal mu:
"Tak poď pomôžeš mi s tým laboratóriom."
Obaja sa vybrali do miestnosti, kde Harry sa pozrel na Simona a v tom povedal:
" Čo povieš kamarát, bude to dobré nie?"
Simon len prikývol a povedal:
" Jasné, veď aj to laboratórium, kde pripravuješ elixíry je prvotriedne."
Harry sa len usmial a potom povedal:
" Asi hej. Počkaj tu, ja idem za starou mamou o chvíľu prídem."
Išiel von z miestnosti a plnou rýchlosťou sa vybral do knižnice, kde bola jeho stará mama. Len čo tam bol, tak sa na neho stará mama usmiala a povedala mu:
" Zlatko, nemusíš tak lietať, ale na druhej strane ti to prospieva a ty aspoň naučíš ovládať svoju rýchlosť."
Harry sa zasmial a povedal:
" Ja viem stará mama. Neboj sa v škole svoju upíriu rýchlosť nevyužívam. Dodržiavam dohodu, čo sme uzavreli."
Ona sa na neho usmiala a opýtala sa:
" Tak čo potrebuješ Harry?"
Harry sa na ňu pozrel a opýtal sa:
"Stará mama, chcel by som vedieť, či som si z pivnice nemohol vziať nejaký nábytok."
Ona sa na neho usmiala a povedala mu:
" Samozrejme že áno. Máš na mysli niečo konkrétne?"
Harry len prikývol a potom jej povedal:
" Pamätáš sa na ten čierny nábytok?"
Amélia sa na neho usmiala a povedala mu:
" Ten s tými zvláštnymi ornamentmi?"
Harry len prikývol a povedal:
" Áno, presne ten."
Ona len prikývla a Harry sa chcel vybrať do pivnice a potom sa ho Amélia opýtala:
" A nechcel by si aby ti niekto pomohol?"
Harry sa na ňu pozrel a potom povedal:
" Stará mama, len by ma zdržiavali. Sám to zvládnem."
Ona sa len usmiala a potom mu povedala:
" Dobre, tak potom choď."
Harry len prikývol a potom rýchlo odišiel preč. Zamieril rovno do pivnice, kde si začal vyberať nábytok a o chvíľu tam prišiel aj Simon, ktorý sa na neho usmial a potom mu povedal:
" A ako bude tvoj nové laboratórium vyzerať. Bude mať rovnaký štýl ako ten čo máš teraz, lebo to bude niečo nové?"
Harry mykol ramenami a povedal:
" Neviem, ale určite niečo vymyslím."
Simon sa len zasmial a povedal mu:
" Tak poďme na to."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Ja to spravím sám. Nechcem aby sa ti niečo stalo."
Simon len prekrútil očami a Harry sa začal smiať. Postrapatil mu vlasy a Simon mu povedal:
" Ale ja by som ti chcel pomôcť."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Tak dobre, ale nechcem, aby si sa unavil. Takže ak mi chceš pomôcť, tak pre mňa sprav to, že sa pozrieš na tie knihy a zoradíš ich podľa toho, či sú určené pre chémiu alebo pre elixíry."
Simon sa na neho usmial a povedal mu:
" Dobre, tak ja idem na to. Len by som chcel vedieť, ktoré máš na mysli."
Harry sa na neho pozrel a povedal mu:
" Tie v mojej izbe. Moju knižnicu mám dávno roztriedenú. A tie v izbe nie, lebo tie som si ukladal podľa toho, ako som ich dostal. A mimochodom, je tam aj tá od teba. A to venovanie je krásne. Ďakujem ti."
Simon ho objal a opýtal sa:
" A máš ich tam veľa?"
Harry len prikývol a povedal mu:
" Bohužiaľ okolo tristo. Nemal som čas ich totiž triediť."
Simon sa len usmial a potom len prikývol. Zamieril hneď do Harryho izby, kde chcel začať pracovať na tom, čo mu Harry dal za úlohu. Len čo bol dosť ďaleko, tak sa rozhodol, že tie knihy rozdelí hneď aj na presné odbory. Len dúfal, že to Harrymu bude páčiť. Len čo bol v jeho izbe, tak zamieril k jeho knihám a začal ich triediť. Prečítal si názvy kníh a keď nevedel aj podľa názvu zatriediť, tak si prečítal buď obsah knihy, alebo si ich odkladal, aby sa o tom mohol s Harrym poradiť. Mal to hotové za dve hodiny.
Harry zatiaľ pomocou kúzla vymaľoval a potom začal nosiť nábytok do miestnosti.
Keď bol konečne hotový, tak začal dávať poličky na knihy. Sám ani nevedel koľko ich má, len dúfal, že sa mu tam budú zmestiť.
Za jednu hodinu bol hotový. Zamieril za Simonom, ktorý sa na neho usmial a povedal mu:
" Ahoj Harry, tak tu máš potriedené knihy. Dokonca som potriedil aj ostatné, nevadí?"
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Ale vôbec nie braček."
Simon sa rozžiaril ako vianočný stromček a objal Harryho, ktorý sa usmial. Pomyslel si:
" Teba Simon mi zoslalo samo nebo. Si ten najlepší brat na svete."
Simon sa na Harryho pozrel a povedal mu:
" Harry, môžeš mi povedať, kam tieto knihy patria?"
Harry si ich pozrel a povedal mu:
" Tak to je dosť ťažké, ale ja som vymyslel jedno riešenie. Ak neviem knihy zatriediť, tak ich dávam k nezatriedením. A je to vybavené."
Simon sa na neho usmial a opýtal sa ho:
" Môžem ti pomôcť v laboratóriu?"
V tom sa ozvala Harryho stará mama:
" Večera je na stole."
Harry mu povedal:
" Aj zajtra je deň. Ale ak budeš chcieť, tak si potom môžeš vziať akú len chceš knihu a prečítať si ju."
Simon len prikývol a potom sa opýtal:
" Máš sa dnes stretnúť so svojim dievčaťom?"
Harry sa na neho pozrel a opýtal sa ho:
" Tebe to vadí kamarát?"
On len pokrútil hlavou a povedal mu:
" Nie, som len rád, že niekoho máš, ale mal by si dávať pozor na to dievča s ryšavými vlasmi. Má o teba záujem."
Harry mu povedal:
" Ja viem, ale je to len preto, že som hrdina. Ale moja Elena je niečo iné. Ale poďme na tú večeru, lebo inak sem príde stará mama."
Simon sa zasmial a potom spolu išli dole, kde už boli ostatný a Ginny povedala:
" Ahoj Harry, ako si sa dnes mal?"
On sa na ňu usmial a povedal:
" Ja som sa mal skvelé. Doma sa nikdy nenudím."
Simon sa ho opýtal:
" A zajtra ti môžem s tým pomôcť prosím?"
Keď Harry uvidel tie jeho psie oči, tak Harry si povzdychol a povedal:
" To nie je možné. Prestaň Simon."
Simon sa na neho usmial a Harry povedal:
" Tak dobre kamarát. Ale ak ti bude zle, tak mi to povieš, inak si ma neželaj."
Simon len prikyvoval a povedal mu:
" Budem dobrý Harry."
Harry sa na neho usmial a pomyslel si:
" Prečo mu nič neviem odmietnuť?"
V tom mu jeho druhé ja povedalo:
" Lebo je tvoj brat a má leukémiu."
Harry začal jesť a pomyslel si:
" Áno, je to môj brat, ale ja ho mám chrániť a nie ho ohroziť."
Jeho druhé ja mu povedalo:
" Ale ty to už robíš. No, občas aj jeho musíš nechať, nech robí svoje vlastné chyby ako aj ty."
V tom sa ozval Snape:
" Stavím sa, že tu máte kopu zábavy."
Simon mu hrdo povedal:
" Samozrejme že máme. Harry si tu vždy niečo nájde."
Amélia sa usmiala a povedala:
" Dobre Simon, ale toto nebudeš jesť. Počkaj niečo ti prinesiem."
Simon si povzdychol a Harry mu smutne povedal:
" Tak na toto si rýchlo zvykni, lebo aj mne hovorili, čo mám jesť, ale nakoniec som si na to zvykol."
V tom mu stará mama povedala:
" Ja som ťa počula mladý muž."
Harry sklonil hlavu a povedal:
"Prepáč stará mama."
Ona mu dala bozk do vlasov a povedala:
" Ja viem zlatko, nič sa nedeje. Ale ja ťa varujem mladý muž, tento rok žiaden metlodbal je ti dosť jasné?"
Harry len prikývol a potom jej zasalutoval so slovami:
" Áno madam."
Ona sa začala smiať a nakoniec povedala:
" Ty môj malý šašo."
Harry sa usmial a vzal do hrášok, ale v tom sa mu zdvihol žalúdok a on utekal do najbližšiu toaletu vydáviť všetko čo mal v sebe. A on pochopil. Jeho rakovina sa začala hlásiť o slovo.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 samuel samuel | 23. ledna 2013 v 20:54 | Reagovat

Nevím, jestli dokážu čekat týden.

2 em em | 23. ledna 2013 v 21:06 | Reagovat

Super

3 anet anet | 23. ledna 2013 v 21:39 | Reagovat

tak jsem opět kontrolovala tvůj blog a co nevidím, nová kapča :-)

4 terez terez | 23. ledna 2013 v 22:01 | Reagovat

Bude to dlouhý týden, než se objeví další díl.

5 EnniAn EnniAn | 23. ledna 2013 v 22:42 | Reagovat

Pěkná kapitola, už se těším na další.

6 Annie Annie | 24. ledna 2013 v 18:57 | Reagovat

Skvělá kapitola, už se těším na další :).

7 dan dan | 24. ledna 2013 v 20:48 | Reagovat

Dostal jsem odkaz na tyto stránky a jsou fakt úžasné. :-D

8 Anfulka Anfulka | 30. ledna 2013 v 16:49 | Reagovat

Skvělá kapitola

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama