44.Kapitola

23. listopadu 2015 v 8:00 | smejko35 |  Harry Potter a Nepoznaná sila
Tak po dlhom čase, konečne pridávam novú a zároveň aj poslednú kapitolu k poviedky HP a nepoznaná sila. Túto kapitolu by som rada venovala Zii, keďže ako jediná osoba mi písala pravidelne komentáre, keď som bola indisponovaná. Mrzí ma, že to trvalo tak dlho, ale konečne som našla inšpiráciu k tejto kapitole a ja som ju konečne mohla dopísať. Snáď sa Vám bude páčiť a prosím skúste hlasovať v ankete.
smeko35

Harry bol prekvapený, že tam videl členov Fénixovho rodu, no tiež aj ľudí, ktorých už dlho nevidel, ale rozhodol sa, že sa im neukáže, lebo ešte nebol pripravený na to im čeliť. Vlastne na toto nebol pripravený nikdy. Nechcel ich zatiaľ vidieť, lebo necítil voči ním už žiadnu zodpovednosť. Toto ho naučila jeho milovaná Rose, ktorá mala úplne iný pohľad na jeho situáciu. Bola to mala rebelka, čo na nej najviac miloval a musel jej chvíľu aj dobíjať srdce, lebo ona mala strach zo vzťahu, rovnako ako aj Harry, čo spolu nakoniec prekonali.
Obaja veľmi rýchlo pochopili, že vo vzťahu nestratia slobodu, ktorú majú tak radi, lebo aj naďalej budú môcť povedať, čo si myslia a čo cítia, ale získajú niečo dôležité. Získajú osobu, ktorá bude stáť pri nich, ktorá ich bude milovať presne takých akých sú, nebudú ich súdiť podľa názorov iných, ale hlavne budú mať pri sebe osobu, ktorá ich bude mať radšej ako seba. Dokonca pochopili, že spolu prekonajú všetky prekážky oveľa ľahšie ako keď by mali byť sami.
Ich vzťah bol zo začiatku veľmi náročný, lebo Rose bola veľmi odvážna a búrila sa voči všetkému, čo nemala rada alebo čo sa jej nepáčilo. Veľakrát sa spolu hádali len o maličkostiach a Harry si neraz spomenul, ako sa spolu hádali, pred tím ako spolu začali chodiť či počas príprav na sobáš. No, nakoniec predsa len našli kompromisy, lebo Harry splnil Rose každé želanie, dokonca ju nosil na rukách, hlavne počas tehotenstva. Dokonca bol aj pri pôrodoch svojich detí, čo si želal on sám, ani len Rose nevedela, že tam chce Harry byť. Preto bola prekvapená, že Harry bol s ňou na sále a úplne pokojný, dokonca jej pomáhal počas celého pôrodu. Ani len neodpadol, čo prekvapilo každého na sále, lebo ostatný oteckovia to nijako nezvládli a museli ich potom kriesiť. No, Harry dokonca aj odstrihol pupočnú šnúru a neskôr každému z nich priniesol aj nejaký darček.
Keď sa nakoniec rozhodol s Rose presťahovať do Škótska, tak sa zo začiatku bál, že by ho nakoniec mohli nájsť, ale Rose mu nakoniec dodala tú odvahu, aby sa do toho Škótska predsa len rozhodol ísť a nikdy toto rozhodnutie nikdy neoľutoval. Možno, len vtedy keď Rose umrela a mal chuť sa vrátiť do Ameriky, aby tam mohli s deťmi žiť.
A teraz keď videl svoju minulosť, tak sa hneď otočil aby sa mohol vrátiť k svojim deťom. On sa pred rokmi sám rozhodol, že odíde z ich životov, lebo chcel pokojne žiť, čo sa mu nakoniec podarilo. Teraz to nechcel meniť ani za nič. Hlavne kvôli jeho deťom, lebo tie si nezaslúžia aby vyrastali aj bez otca, keď už nemali mamu a odišli žiť ktovie kam. Veď kto vie, aké by mali detstvo a hlavne život. Na to nechcel ani len pomyslieť.
No, on dobre vedel, kto každý bol neďaleko jeho domu. Ron, Ginny, Tonksová, Kingsley, McGonagallová a Moody, ktorý ho tiež nevidel, čo Harrymu ani trochu nevadilo.
Harry si pokojne pomyslel:
" Som rád, že ma nevideli, lebo ja nechcem aby ma tu našli. Už nechcem mať s nimi nič spoločné, hoci sú taký, ktorý mi vážne chýbajú. Neville, Seamus, Zacharias, Levander a ostatný. Len Snape mi nechýba a dokonca som si na neho aj dlho nespomenul. A trochu mi chýba aj Tobias, ale aj ten len občas."
Členovia rádu:
Ron sa obzeral okolo seba a potom povedal:
" Je to už niekoľko rokov, čo Harry zmizol. Keď nám za ten čas ani nenapísal či ostatným, tak to neveští nič dobré."
Ginny sa na neho pozrela a potom mu nahnevane povedala:
" Ron, Harry sa určite vráti, lebo tu je doma a my ho tu čakáme. Vie, že ho potrebujeme a že tu má ešte svoje povinnosti."
Tonksová sa na nich pozrela a povedala:
" Ja si myslím, že by sme to tu mali prehľadať. Aha na tamten dom. Niekto tam žije a hlavne už nejaký čas."
Všetci zamierili k domu, kde žije Harry s deťmi, ktorý už boli doma, lebo sa ešte neodvážili ísť vonku, hlavne ak sa začali zaťahovať mračná. Pretože ich otec vedel, kedy bude pršať, čo im dávalo veľkú výhodu, pred ostatnými.
Harry:
Počuli ako niekto klope, preto sa Harry vybral otvoriť, hoci mal pripravený aj prútik, lebo bol vždy pripravený na to, že by niekto na neho mohol zaútočiť. No, keď otvoril dvere, tak bol prekvapený, lebo nečakal, že tam budú tí, ktorých dnes uvidel. Teraz nevedel, ako má reagovať, no Ginny sa k nemu vybrala a povedala:
" Harry, som taká rada, že si tu pri mne. Konečne sme ťa našli."
On sa od nej odtiahol a povedal jej:
" Prepáč Ginny, ale ja si nie som istý, čo sa tu deje. Prišiel som sem, aby som mohol pokojne žiť, nie aby som sa vrátil k vám či k tebe."
Ginny sa na neho šokovane pozrela a povedala:
" Ale Harry, ja som čakala len na teba."
V tom sa ozval Brian:
" Hej ocko, Auróra by už chcela jesť."
Harry sa na neho usmial a povedal mu:
" Tak zavolaj svojich súrodencov a povedz im, že už ideme jesť. Ale nechcem aby ste behali po schodoch."
Brian sa na neho usmial a povedal:
" Ale ocko. Ja predsa nikdy nebehám, to dobre vieš."
Harry sa na neho pozrel a povedal mu:
" Samozrejme že to viem, ale teraz choď po súrodencov."
Keď Brian odišiel, tak sa Harry otočil na svojich hostí a Ginny sa ho opýtala:
" Ty si už ženatý?"
Harry sa dotkol svojej obrúčky, ktorú mal stále na svojom prsteníčku na ľavej ruke, čo si každý všimol a Ginny sa rozplakala. Toto rozhodne nečakala a bola z toho nešťastná. No, Harry sa otočil na ostatných a pokojným hlasom povedal:
" Ako ste si všimli, tak ja mám ešte niečo na starosti, takže odíďte preč."
A začal im zatvárať dvere, čo ostatných dosť prekvapilo, lebo takéto správanie od neho nečakali.
Ron bol poriadne nahnevaný, lebo veril, že jeho sestra sa dá dokopy s Harrym a budú mať kopu detí, ale zrejme asi nie. McGonagallová veselo povedala:
" Musíme to povedať ostatným, tí sa určite potešia, keď sa dozvedia, že sa pán Snape vrátil."
Vrátili sa späť do Rokfortu, kde už boli ostatní a plánovali im povedať túto dobrú správu, ktorá každého veľmi poteší. Hlavne riaditeľa Rokfortu Albusa Dumbledora, zvyšok rodiny Weasleyovcov ku ktorým patrí už aj Hermiona, pretože sa vydala za Rona a nakoniec rodinu Snapeovcov, či Remusa Lupina.
V Rokforte na nich každý pozeral a Ron povedal:
" Harry sa vrátil, žije v Škótsku."
Každý pozeral na ostatných, ktorí s ním boli a oni len prikývli, pri čom sa Ginny znovu rozplakala. Molly sa jej opýtala:
" Dievčatko moje, čo sa stalo?"
Ona sa pozrela na svoju matku a povedala jej:
" Mami, Harry on je ženatý a má aj deti."
Severus Snape spozornel a opýtal sa:
" To naozaj?"
Tonksová, ktorá sa vydala za Lupina len prikývla a povedala:
" Chlapec sa veľmi podobá na Harryho, potom má dcéru menom Auróra a ďalšie dieťa neznámeho pohlavia."
Severus bol prekvapený a pomyslel si:
" Ale prečo mi nedal vedieť, že sa oženil, či dokonca, že je otcom. Ja by som sa veľmi potešil a Tobias tiež. Nerozumiem tomu."
Albus sa pozrel na členov Fénixovho rádu, ktorý fungoval aj po tých štrnástich rokoch od vojny, pretože hľadali Harryho, ktorý mal stále povinnosti voči Anglicku a stále ich má. Musí začať bojovať ako auror, aby udržal mier, ktorý môže hocikedy byť porušený.
Albus pokojne povedal:
" Zajtra sa za ním vyberieme, aby sme si s ním pohovorili. Harry má stále povinnosti voči čarodejníckemu svetu, pri čom anglický čarodejnícky ľud, po ňom každý deň volá, aby ho videli udržoval tento krehký mier."
Hermiona veselo povedala:
" A som si istá, že naše deti sa stanú skvelými priateľmi, rovnako ako sme mali ja, Ron a Harry. Och, už sa tak teším."
No, niektorí neboli až taký nadšený, lebo mali pocit, že Harry určite nebude chcieť im s niečím pomáhať. Veď odišiel hneď ako sa vojna skončila a nedal im vedieť, že sa žení či sa stal otcom. Podľa nich, to bol prejav toho, že nechce aby sa mu stále miešali do života.
Ale niektorí to stále nevedeli pochopiť a mali jasnú predstavu, čo od Harryho očakávajú. Fred sa pozrel na svoje dvojča, ktoré len myklo ramenami, na znak toho, že sny niektorých ľudí sú oveľa dôležitejšie ako Harryho sny a jeho život.
Kingsley sa usmial a povedal:
" Neviem sa dočkať, kedy ho začnem trénovať na aurora. Už podľa toho, ako mal v ruke prútik bolo jasné, že stále dbá na opatrnosť, čo znamená, že bude skvelým aurorom."
Ostatní veselo prikyvovali a Severus povedal:
" Ja zajtra chcem ísť s vami."
Nakoniec bola vybratá skupinka ľudí, ktorí pôjdu zajtra za Harrym, aby sa s ním porozprávali a priviedli ho domov k jeho rodine, ktorej veľmi chýbal.
Harry:
Hneď ako zabuchol dvere vedel, že zajtra ich ma zajtra očakávať. Mal chuť zbaliť veci a odísť, ale on nikdy nebol zbabelec, ktorý bude utekať ako utečenec na úteku za niečo, čo nikdy nespravil.
NIE! Teraz má tridsať, je zodpovedný má skvelú prácu, krásne deti, pre ktoré urobí všetko na svete a nikto mu už nebude vravieť, čo má robiť. Toto skončilo pred štrnástimi rokmi a teraz bude si bude len stáť za svojim slovom a činmi.
Nakoniec tieto myšlienky zahnal, len aby sa mohol venovať svojim deťom, ktoré boli hladne a tak im spravil krupicu, ktorú mali tak radi všetci siedmi, lebo aj on si na nej vždy rád pochutnal.
Deti dobe vedeli, že keď varí, tak nesmú chodiť do kuchyne, aby si neublížili oni aj ich ocko, preto sedeli za jedálenským stolom, kde si kreslili a Harry na nich takto dohliadal. Tieto chvíle všetci milovali a Harry sa tiež nikdy nesťažoval.
Na druhý deň okolo desiatej niekto zaklopal na dvere. Harry veľmi dobre kto je za dverami, ale stále mal v ruke prútik, aby sa mohol brániť, keby sa to zvrtlo. Išiel k dverám, kde otvoril a teraz tam bolo oveľa viac ľudí ako včera. Opýtal sa nahnevane:
" Môžem do pekla vedieť čo tu všetci robíte?"
Albus Dumbledore sa usmial a povedal:
" Rád ťa vidím Harry, musíme si pohovoriť o niečom veľmi dôležitom."
Harry ich pustil ďalej a zamierili do obývačky, kde sa všetci posadili. Okrem Dumbledora, McGonagallovej, Rona, Hermiony, Giny, pani Weasleyovej, pána Weasleyho, tam bol Remus Lupin, Tonksová, Severus Snape, Fred a George Weasleyovi.
Harry si nahnevane pomyslel:
" To je tu nejaká exotická zábava?"
Dumbledore povedal:
" Harry, musíme si pohovoriť o tom, kedy začneš trénovať ako auror."
No, on ho hneď zastavil a povedal mu:
" Tak moment. Ja aurorom nikdy nebudem. Mám inú prácu a vďaka nej neohrozujem svoju rodinu. Nie. Na toto ma nenahovoríte. Ak ste sem prišli len kvôli tomu, môžete hneď aj odísť. Tu už nemáte čo robiť."
Každý bol prekvapený, ale Hermiona sa hneď opýtala:
" Harry, kde je tvoja manželka a deti? Rada by som ju spoznala a naše deti zoznámila, aby sa stali najlepšími priateľmi. No, nebolo by to nádherné?"
Ginny mala v očiach slzy a nestále nechápala ako si mohol Harry vybrať inú ženu a nie ju. Veď by boli tak nádherný pár.
Harry si všimol, že Ginny je zničená o tom, že má rodinu a nie s ňou, jemu to je celkom jedno. Nikdy by ju takto nemohol milovať, ani pred tím, ani teraz a ani nikdy v budúcnosti. Jeho Rose vlastní jeho srdce a dušu navždy.
Harry sa nadýchol a povedal:
" Nie, to by teda nebolo pani Weasleyová. Ty, Ron a Ginny ste stratili moje priateľstvo, keď ste mi nedali vedieť o to, že Sirius žil. Toto vám neviem odpustiť, lebo zrada bolí a nikdy neprestane."
Ona bola šokovaná a Harry povedal:
" Pozrite sa, ja tu mám pokoj, ktorý som nemal dlhé roky a nemienim si ho nikým a ničím narušiť. Teraz už môžete odísť."
Severus Snape pozeral na svojho syna a bol prekvapený ako veľmi sa zmenil. Už z neho bol dospelý muž, ktorý má vlastnú rodinu a bojuje za ňu, presne ako hlava rodiny má.
Remus Lupin povedal:
" Harry, mal by si vedieť, že Sirius zomrel."
Harry len prikývol a povedal:
" Ja viem, veď som jeho dedič. Tiež mi nechal list, v ktorom sa mi ospravedlnil za to, čo sa stalo a že mu práve riaditeľ Rokfortu nedovolil aby sa mi povedala pravda, že žije. Ron Hermiona a Ginny len prikyvovali akoby sa nič nedialo. Bolo vám fuk, ako sa cítim a ako sa trápim výčitkami svedomia. Chceli ste počkať až do konca vojny až potom mi to povedať. To nie je práve prejav priateľstva, ale bodnutie pod pás."
Hermiona a Ginny plakali, ale Harry na to nebral ohľad. On už nedovolí, aby z neho bola niečia bábka. Jeho Rose mu otvorila oči.
Severus prehovoril:
" Harry, ja ich nemôžem spoznať?"
Harry sa na neho pozrel a mohol v jeho očiach vidieť nádej na lepší vzťah medzi nimi. Ale on musel konať presne takto:
" Profesor Snape, ja nemôžem. Ubehlo príliš veľa času, keby som sa pravdu o nás dozvedel v jedenástich, dvanástich či trinástich, tak by sme mohli maž vzťah medzi otcom a synom, ale ten list prišiel príliš neskoro. Je mi to veľmi ľúto."
Severus Snape sklonil hlavu a Harry povedala:
" Porazil som Voldemorta a tím som si splnil svoje povinnosti voči Anglicku, odíďte, lebo budem musieť použiť násilie. A to nechcem."
Všetci boli prekvapení ako sa Harry zmenil, dokonca aj tím čo im povedal. Harry chvíľu čakal, ale potom nahnevane povedal?
" Choďte preč z môjho domu. IHNEĎ!"
Oni sa postavili a hneď odišli pred dom, kde im Harry zmenil spomienky. Takto si mysleli, že boli navštíviť človeka, ktorý by mohol vedieť, kde sa nachádza Harry Potter, ale nič nezistili, lebo to bol planý poplach.
Nakoniec sa vybral za svojimi deťmi, ktoré sa hrali hore a vôbec netušili, čo práve ich otec urobil. Ako ochránil ich budúcnosť, aby ju mali bez akejkoľvek manipulácie od ľudí z Fénixovho rádu. Aj keď ich možno pripravil o možnosť mať starého otca a strýka, robil to pre ich dobro, lebo Albus Dumbledore by sa ich snažil jemne manipulovať ako to on dobre vie. Stále by mali detskú nevinnosť a naivne by mu verili. Tak ako v minulosti on, ale to už dávno skončilo.
Na druhý deň pridal nové ochrany, hlavne Fidelius, pri čom on sám bol strážcom tajomstva, vďaka čomu sa nikto nepovolaní nedostane do domu a za to bol len rád, lebo už nechcel riskovať odhalenie ako to bolo včera a deň pred tím.
Harry sa rozhodol, že keď jeho deti budú dosť vyspelí, aby chápali, čo sa deje okolo nich, tak im povie pravdu o jeho minulosti, aby si dávali pozor na to, čo sa okolo nich deje a boli opatrní komu preukážu dôveru. On sa musel naučiť rýchlo, že nie je všetko čierne a biele, pretože vo svete je kopu farieb. On sa to naučil vďaka tej neznámej sile, ktorú v sebe našiel a vďaka ktorej mohol bojovať proti Voldemortovi, odísť z Anglicka, dokonca bojovať o lásku ich matky. Neskôr mu tá sila pomohla bojovať, keď ich mama umrela a on mohol ísť ďalej, ale nikdy na ňu nemohol zabudnúť, lebo jeho Rose bola jeho veľkou a jedinou láskou. Len ona mu dala šancu, aby mohol mať veľkú rodinu, po ktorej sníval až ako malí chlapec a teraz sa mu ten sen splnil, len ona tu nie je. Ale vie, že na nich pozerá z hora a určite s ním v tomto súhlasí, že ich deti by mali mať krásne a plnohodnotné detstvo bez tých pretvárok ako to mal on. Tá neznáma sila je vlastne odvaha, kráčať ďalej a bojovať za svoje sny.

KONIEC
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa Vám koniec HP a nepoznaná sila?

Áno 58.3% (14)
Nie 41.7% (10)

Komentáře

1 Zia Zia | 23. listopadu 2015 v 19:07 | Reagovat

Trochu překvapí konec. Popravdě jsem čekala, že se aspoň se Severusem usmíří. Ale tenhle konec je taky dobrý. Líbí se mi, že tato kapitola lehce navazuje na předchozí, takže vůbec není znát dlouhá pauza. Určitě se těším na další povídky a kapitoly!

2 Anfulka Anfulka | 30. listopadu 2015 v 15:25 | Reagovat

fajn kapitola moc děkuji

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama